Inteligentné hodinky nám počítajú kroky a sledujú dôležité udalosti, telefóny nám zas počítajú čas strávený na sociálnych sieťach a monitorujú spánok. Vedci však teraz prišli so zariadením, ktoré meria oveľa diskrétnejšiu telesnú aktivitu, a teda uvoľňovanie črevných plynov. Hoci to znie ako námet na vtip, chcú ním lepšie pochopiť fungovanie trávenia, a tým aj ľudského organizmu všeobecne.
O tejto prirodzenej súčasti života sa totiž ľahšie žartuje, než sa o nej zbierajú presné údaje. Skús si spomenúť, koľkokrát si si včera prdol. Aj keď ide o esenciálnu zložku tvojho telesného harmonogramu, odpoveď pravdepodobne nevieš.
Ako informoval web Vice, výskumníci z Marylandskej univerzity preto vyvinuli malý senzor, ktorý sa pripína na spodnú bielizeň a zaznamenáva vodík v črevných plynoch. Účastníci tak nemusia všetko sledovať a zapisovať sami.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneZariadenie pomenovali presne tak, ako by si ľudia z budúcnosti predstavili. Dostalo názov Smart Underwear, teda inteligentná spodná bielizeň.
Prvé výsledky naznačujú, že plyny uvoľňujeme častejšie, než uvádzali staršie odhady. Zaujímavé sú aj rozdiely medzi ľuďmi. Vedci týmto spôsobom chcú zistiť, ako súvisia so stravou a črevnými mikroorganizmami a čo nám môžu prezradiť o trávení.
Namiesto štrnástich zaznamenali tridsaťdva
V štúdii publikovanej v časopise Biosensors and Bioelectronics: X zaznamenali výskumníci u zdravých dospelých priemer 32 uvoľnení plynov denne, čo je to približne dvojnásobok často uvádzaného priemeru 14. Denné počty jednotlivcov sa pritom pohybovali od štyroch do 59.
Staršie výskumy využívali malé vzorky, invazívnejšie postupy alebo záznamy samotných účastníkov. Tie však ovplyvňuje nedokonalá pamäť aj prehliadnuté udalosti. Nové výsledky preto neznamenajú, že ľudia predtým vedome klamali o svojej plynatosti. Skôr ukazujú, aké náročné je spoľahlivo merať niečo, čomu bežne nevenujeme pozornosť.
Čo prezradí vodík?
Senzor využíva elektrochemické snímače. Tie sa zameriavajú na vodík, ktorý je pre výskumníkov užitočný, pretože ho v čreve produkujú mikroorganizmy pri spracovaní potravy. Jeho priebežné sledovanie tak poskytuje informácie o tom, kedy a ako intenzívne prebieha mikrobiálna fermentácia.
„Predstavte si to ako kontinuálny monitor glukózy, ale pre črevné plyny,“ vysvetlil výskumník Brantley Hall. Podľa univerzity senzor s citlivosťou 94,7 percenta rozpoznal zvýšenú tvorbu vodíka po konzumácii inulínu, teda vlákniny, ktorá slúži ako potrava pre črevné baktérie. Nachádza sa napríklad v cibuli či cesnaku.
Tím zároveň predstavil projekt Human Flatus Atlas, ktorý má porovnať merania stoviek účastníkov s ich stravou a zložením mikrobiómu. Výsledky by mohli pomôcť pri skúmaní účinkov stravovacích zmien, prebiotík či probiotík.
Trávenie ovplyvňuje aj spôsob jedenia
Podľa amerického Národného ústavu pre diabetes, tráviace a obličkové ochorenia (NIDDK) majú plyny dva hlavné zdroje. Časť pochádza zo vzduchu prehltnutého pri jedení a pití. Ďalšia vzniká, keď baktérie v hrubom čreve rozkladajú sacharidy, ktoré sa predtým úplne nestrávili.
Viac vzduchu môžeme prehĺtať pri rýchlom jedení, žuvaní žuvačiek alebo pití sýtených nápojov. Navyše, pocit nafúknutia nemusí priamo zodpovedať množstvu plynov. Niektorí ľudia pociťujú výrazné ťažkosti aj pri ich bežnom množstve.
Produkciu plynov môžu ovplyvniť strukoviny, brokolica, karfiol, niektoré druhy ovocia či sladidlá ako sorbitol a xylitol. Reakcia je však takmer vždy individuálna. Pri opakovaných ťažkostiach môže pomôcť záznam jedál a príznakov, ktorý lekárovi alebo dietológovi uľahčí hľadanie súvislostí.
Číslo nie je diagnóza
Priemer 32 prdov denne nemožno chápať ako hranicu medzi zdravím a ochorením. Zistená frekvencia totiž sama osebe nevysvetľuje pôvod ťažkostí ani nehovorí, či človek potrebuje liečbu. Nový senzor má predovšetkým pomôcť výskumníkom lepšie zachytiť prirodzenú variabilitu trávenia.
Pre človeka s tráviacimi ťažkosťami je preto dôležitejšie, ako sa cíti a čo sa oproti jeho bežnému stavu zmenilo. Neustále počítanie jednotlivých „uľavení“ nemusí priniesť užitočnú odpoveď. Presnejšie meranie môže byť prínosné vo výskume, no pri vyšetrení zostávajú podstatné aj sprievodné príznaky, jedálniček a zdravotná história.
