Filmová Duna sa ešte koncom tohto roka dočká finálnej časti trilógie Denisa Villeneuva, ktorý dokázal z kultovej knižnej predlohy vytvoriť oceňované a celý svetom uznávané filmy. Kým však do tohto sveta vstúpil on, Duna bola považovaná za prekliatu. Na komplikovanej knižnej sérii od spisovateľa Franka Herberta si vylámali zuby už mnohí tvorcovia vrátane režiséra Davida Lyncha.
Jeho snímka z roku 1984 je dnes považovaná za kultový artefakt doby, pričom ľudia oceňujú hlavne jej ojedinelú atmosféru, no majorita svetových divákov uznáva, že ide o nepodarenú adaptáciu, ktorá nezvládla spracovať príbeh a jej vizuálne efekty a prístup k postavám dnes pôsobia mierne úsmevne. Lynch si napriek tomuto nepodarku následne dokázal vybudovať jednu z najpôsobivejších filmových kariér, čo ešte viac podčiarkuje fakt, že Duna bola jednoducho pre filmárov prekliata.
Prečo ale bola prekliata? Nuž, ešte dávnejšie pred Lynchom mala vzniknúť adaptácia Duny, ktorá mala ambíciu zmeniť svet. Salvador Dalí ako vládca vesmíru, Mick Jagger ako nebezpečný aristokrat a Orson Welles v úlohe obludného baróna. Do toho hudba Pink Floyd, znepokojivé návrhy H. R. Gigera a vesmír, ktorý mal vyzerať ako spoločný sen niekoľkých géniov.
Takto si vizionársky a kontroverzný čilský režisér Alejandro Jodorowsky predstavoval svoju adaptáciu Duny. Zoznam spolupracovníkov dodnes pôsobí ako želanie filmového fanúšika, ktorý práve vyhral lotériu. V polovici sedemdesiatych rokov však išlo o skutočný projekt. Vznikal scenár, tisíce kresieb, návrhy kostýmov aj kozmických lodí.
Jodorowsky totiž nechcel iba preniesť úspešný román na plátno. Chcel vytvoriť zážitok, po ktorom sa divák pozrie na vlastný život inými očami. „Chcel som vytvoriť niečo posvätné, slobodné, s novou perspektívou. Otvoriť myseľ!“ vysvetľoval svoju ambíciu vtedy.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneVýsledkom sa stal jeden z najslávnejších nenakrútených filmov. Jeho príbeh zahŕňa stretnutia s výstrednými umelcami, tvrdú prípravu režisérovho syna aj konflikt medzi absolútnou tvorivou slobodou a realitou filmového financovania. A hoci sa kamery nikdy nerozbehli, ľudia, ktorých Jodorowsky spojil, neskôr pomohli vytvoriť kopu iných sci-fi klasík a navždy zmeniť dejiny kinematografie.
Režisér, ktorý divákov nechcel nechať na pokoji
Alejandro Jodorowsky sa narodil v roku 1929 v Čile do rodiny židovských prisťahovalcov. Pred filmom prešiel divadlom, pantomímou aj prácou klauna. Dá sa povedať, že išlo o veľmi excentrického a živelného tvorcu. Neskôr vo svojej kariére založil umelecké hnutie Panic – jeho predstavenia spájali absurdnosť, provokáciu a obrazy, ktoré mali publikum vytrhnúť z pohodlia.
Podobne pristupoval ku kinematografii. Jeho filmy neponúkali jednoduché vysvetlenia ani príjemnú večernú zábavu. Miešali náboženské symboly, násilie, telesnosť, mystiku a čierny humor. Western El Topo z roku 1970 sa stal kultovým titulom polnočných projekcií. Medzi jeho obdivovateľov patril John Lennon, ktorého nadšenie pomohlo Jodorowskému dostať sa k financovaniu ďalšieho filmu Svätá hora z roku 1973.

Tá pripomínala psychedelickú púť cez svet peňazí, moci a duchovných ilúzií. Sám režisér mal zjavne s psychotropnými látkami bohaté skúsenosti, keďže jeho filmy pripomínajú jeden veľký trip. Jodorowsky už vtedy premýšľal o filme ako o nástroji osobnej premeny. „Chcem vytvoriť film, ktorý zmení ľudskú myseľ,“ povedal neskôr. Duna mala túto ambíciu posunúť do vesmíru.
Najprv povedal názov, až potom čítal knihu
Dôležitým spojencom v jeho honbe za filmom schopným zmeniť ľudskú myseľ sa stal francúzsky producent Michel Seydoux, ktorý distribuoval Svätú horu a chcel s režisérom pokračovať. Keď sa ho opýtal na ďalší projekt, Jodorowsky vyslovil názov Herbertovho románu. V tej chvíli ho však ešte nemal ani prečítaný, no počul o rôznych prvkoch príbehu – hlavne o korení (pozn. red.: alias melanž) z Arrakisu, ktoré používali postavy na obohatenie svojich schopností.
Projekt sa rozbehol v roku 1974. Herbertova Duna ponúkala púštnu planétu Arrakis, mocenský boj, vzácne korenie, náboženské pletky aj Paula Atreida, ktorého schopnosti zásadne menia osud celých civilizácií. Jodorowsky v nej našiel priestor pre vlastnú mytológiu a Seydoux mu okamžite prenajal zámok, kde sa mohol sústrediť na písanie.

Vernosť každej stránke však nebola jeho prioritou. Chcel literárny svet pretvoriť na samostatné obrazové dielo. Politická a náboženská zložitosť románu sa v jeho predstavách menila na duchovnú cestu smerujúcu k premene vedomia. Už tu bolo zrejmé, že fanúšikovia knihy by dostali veľmi svojráznu adaptáciu.
„Duchovní bojovníci“ kreslili celý vesmír
Pri výbere spolupracovníkov sa Jodorowsky riadil talentom, osobným dojmom a schopnosťou odovzdať sa projektu. Nazýval ich „duchovní bojovníci“. Nehľadal iba skúsených zamestnancov filmového priemyslu, ale ľudí, ktorí jeho predstavy dokážu rozvíjať.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Tento film má hodnotenie 90 percent, pri pozeraní zažiješ extrémnu krutosť. Desivé však je, že je inšpirovaný skutočnými udalosťami
- Jeden z najšialenejších filmov posledných rokov ukazuje hrôzy materstva. Inšpirovali ho skutočné zážitky režisérky
- Horší než Epstein či Ed Gein: Ako nám najnovší zombie horor pripomenul jedno z najväčších monštier v dejinách

Kľúčovým partnerom bol francúzsky kresliar Jean Giraud, známy ako Moebius. Spoločne rozkresľovali scény, pohyby kamery, postavy aj prostredie. Jodorowsky opisoval, čo chce vidieť, a Moebius to premieňal na kresby. Režisér si tak film prehrával na papieri ešte pred nakrúcaním. Moebius neskôr prispel k tvorbe dizajnu filmov ako Votrelec, Tron, Blade Runner a ďalšie.
V spomienkach opisoval aj ich ranné rozhovory v kaviarni pod dielňami, ktorá sa príznačne volala Café de l’Univers. Výsledkom bolo približne tritisíc kresieb. Nešlo pritom iba o obrázky pre investorov: vytvárali podrobný plán scén, strihu, kostýmov a kamerových uhlov.

Do tímu sa pridali aj ďalšie budúce legendy. Britský ilustrátor Chris Foss navrhoval kozmické lode a švajčiarsky umelec H. R. Giger (zodpovedný za dizajn jedného z najlegendárnejších monštier všetkých čias – Votrelec) zas temný svet Harkonnenovcov. Ich rozdielne štýly mali jednotlivým častiam vesmíru dať vlastnú identitu. Foss sa k práci hlásil aj po desaťročiach: „Na tomto filme som odviedol svoju najlepšiu prácu.“
Pozoruhodné bolo, že viacerí z týchto výtvarníkov ešte nemali skúsenosti s filmovou produkciou. Dokumentarista Frank Pavich to neskôr zhrnul: „Giger nikdy nepracoval na filme, Chris Foss nikdy nepracoval na filme, Moebius nikdy nepracoval na filme.“ Jodorowsky ich údajne prijal pre ich predstavivosť.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Kto mal byť tvorca vizuálnych efektov, ktorý neskôr zmenil dejiny sci-fi žánru
- Aké netradičné požiadavky mal šialený Salvador Dalí a nenásytný Orson Welles
- Aká kuriozita sa stala na stretnutí režiséra s kapelou Pink Floyd
- Čo si o projekte myslel samotný autor predlohy Frank Herbert a aký mal s projektom problém
- Aký rozpočet mal film mať, koľko by stál dnes a aké filmy boli v tom období najdrahšie
- Kde snímka napokon stroskotala a ako to znášal Jodorowsky
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity




















