Keď niekto spomenie psychopata, mnohým okamžite napadne filmový zločinec, ktorý nepozná strach ani výčitky. Pokojne klame, manipuluje a pri večeri rozpráva o niečom, z čoho by ostatným prešla chuť do jedla. Lenže ľudská osobnosť je zložitejšia než scenár trileru a psychopatické črty nemusia vyzerať tak, ako nás naučili filmy.
Ich stopy sa podľa nového výskumu môžu objaviť aj v slovách, ktorými opisujeme vlastný život. Keď rozprávame o najlepšom zážitku, ťažkom období alebo chvíli, ktorá všetko zmenila, vyberáme si, čo zdôrazníme a čomu venujeme menej pozornosti. Práve tieto rozdiely zaujali vedcov.
Psychológovia Ky Bray a Laura Drislane z Mississippskej univerzity podľa webu Sciencealert skúmali osobné príbehy stoviek účastníkov. Zisťovali, či sa jednotlivé črty spájané s psychopatiou premietajú do ich slovníka. Sledovali napríklad výrazy súvisiace so strachom, pozitívnymi a negatívnymi emóciami či úspechom.
Ukázalo sa, že predstava človeka, ktorý vždy píše chladne a úplne bez emócií, je príliš jednoduchá. Rôzne psychopatické črty súviseli s odlišným výberom slov a záležalo aj na opisovanej udalosti. Niekto používal menej výrazov spojených s obavami, iný vniesol negatívny tón dokonca aj do rozprávania o pekných chvíľach.
Tri črty, tri odlišné prejavy
Výskum vychádzal z takzvaného triarchického modelu psychopatie. Ten rozlišuje tri zložky, a teda smelosť, bezcitnosť a oslabenú kontrolu impulzov. Každá zachytáva inú stránku osobnosti, preto ich nemožno jednoducho hádzať do jedného vreca.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneSmelosť zahŕňa sebavedomé vystupovanie, odolnosť voči stresu a ochotu púšťať sa do rizika. Bezcitnosť sa spája s presadzovaním vlastných záujmov bez ohľadu na ostatných. Tretia zložka, odborne označovaná ako disinhibícia, súvisí s problémami brzdiť impulzy a ovládať správanie.
Samotná odvaha teda ešte neznamená, že má človek nebezpečnú osobnosť. Model skúma jednotlivé zložky aj ich vzájomné kombinácie.
Účastníci nového výskumu písali o troch momentoch: o životnom vrchole, najťažšom období a zásadnom zvrate. Vyplnili tiež dotazník merajúci spomínané črty. Zdroj pritom uvádza 307 vysokoškolákov a 144 ľudí, ktorí mali skúsenosť s väzením.
Menej strachu, viac negatívnych slov
Ľudia s vyššou mierou smelosti používali menej výrazov spojených s úzkosťou, napríklad slov označujúcich strach či obavy. Pri bezcitnosti sa objavil iný vzorec. Keď účastníci opisovali zásadný životný zvrat, menej často používali slová vyjadrujúce negatívne emócie.
Najvýraznejšie rozdiely súviseli s oslabenou kontrolou impulzov. Ľudia s vyšším skóre v tejto oblasti používali negatívnejší jazyk pri opisovaní životných vrcholov aj zlomových udalostí. Pri najťažších zážitkoch sa rovnaký rozdiel neukázal.
V textoch o zlých obdobiach a životných zvratoch sa zároveň častejšie objavovali zmienky o alkohole či iných látkach. Medzi sledované výrazy patrili napríklad pivo, víno alebo opitosť. Výsledok teda nehovorí, že všetci ľudia s psychopatickými črtami píšu rovnako. Každá zložka mala vlastný jazykový odtlačok.
Podobné stopy našli aj v správach
Súvislosť medzi jazykom a psychopatiou skúmali vedci už skôr. Výskum zverejnený v roku 2011 porovnával výpovede 52 mužov odsúdených za vraždu. Štrnásti dosahovali skóre zodpovedajúce psychopatii podľa použitého hodnotiaceho nástroja.
Ich rozprávanie častejšie obsahovalo vysvetľovanie príčin a následkov. Viac sa sústreďovali na jedlo, pitie či peniaze a menej na rodinu alebo duchovné témy. Vedci zaznamenali aj slabšiu emocionálnu intenzitu výpovedí.
Štúdia z roku 2018 sa už venovala každodennej komunikácii, ako napríklad e-mailom, SMS správam a správam na Facebooku. Vyššie skóre psychopatických čŕt súviselo s nepriateľskejším jazykom, horšou zrozumiteľnosťou a väčším psychologickým odstupom. Výskumníci pritom zistili, že záležalo aj na komunikačnom prostredí.
Z prečítania jednej nepríjemnej správy však nemožno robiť závery o celej osobnosti. Nová štúdia hľadala súvislosti medzi nameranými črtami a jazykovými vzorcami, nie jednoduchý zoznam „podozrivých“ slov.
„Cieľom nie je diagnostikovať psychopatiu na základe jazyka,“ zdôraznil Bray. Podstatné je pochopiť, ako osobnosť ovplyvňuje každodenné správanie a spôsob, akým dávame vlastným zážitkom význam. Aj preto vedci skúmali osobné príbehy, nie iba izolované výrazy vytrhnuté z kontextu.
