„Grécka cesta“ znie ako plán na letnú dovolenku, v debate o slovenských financiách však znamená oveľa nepríjemnejšiu a zlovestnejšiu predstavu: štát, ktorý si roky požičiava, až mu veritelia prestanú dôverovať. Potom už nerozhoduje iba o tom, čo chce financovať, ale predovšetkým o tom, na čo ešte dokáže zohnať peniaze.
Práve pred takýmto smerovaním varuje podľa webu Techbyte projekt Dáta bez pátosu. Vo svojom príspevku na sociálnej sieti spája slovenské zadlžovanie, vysoké výdavky a slabý rast s problémami, ktoré kedysi dostali Grécko do hlbokej krízy.
Pre bežného človeka pritom deficit zostáva vzdialeným číslom, kým sa nepretaví do vyšších daní, slabších služieb alebo ďalšieho šetrenia. Štátny dlh nemá podobu účtu, ktorý ti príde domov. Jeho obsluha však ukrajuje z peňazí, ktoré by mohli smerovať do nemocníc, škôl či opráv ciest.
O tom, ako bolestivo môže vyzerať ozdravovanie krajiny, sme už na EMEFKA písali pri gréckych reformách. Teraz sa táto téma vracia cez nové slovenské rozpočtové čísla.
Miliardy chýbajú, dlh rastie
Vládny návrh rozpočtu na rok 2027 podľa RRZ počíta s deficitom 4,94 percenta HDP, približne 7,4 miliardy eur. Oproti vládou očakávaným 4,4 percentám v roku 2026 teda plánovaný schodok rastie. Ministerstvo financií návrh obhajuje zachovaním sociálnych benefitov, nezvyšovaním daní a nepriaznivými vonkajšími podmienkami.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneRada pre rozpočtovú zodpovednosť však upozorňuje, že návrh nezastavuje zadlžovanie. Hrubý dlh má podľa neho alarmujúco vzrásť zo 61,4 percenta HDP v roku 2025 na 71,8 percenta v roku 2029.
Bonusovým varovaním sú chýbajúce opatrenia. Podľa RRZ nie sú rozpočtové ciele podložené konkrétnymi krokmi vo výške 1,2 miliardy eur v roku 2028 a 2,3 miliardy v roku 2029. Na stabilizáciu dlhu by bolo potrebné dostať deficit približne na 2,5 percenta HDP.
Požičiavanie navyše nie je zadarmo. Čím viac peňazí štát dlhuje a čím drahšie nové pôžičky získava, tým väčší tlak vzniká na úrokové výdavky. Presná budúca suma závisí od sadzieb, splatnosti dlhu aj podmienok refinancovania. Vyššie úroky pritom samy osebe neprinesú občanom lepšiu verejnú službu.
Ďalšou veľkou položkou sú penzie. Na dôchodkové poistenie má podľa webu Openiazoch Sociálna poisťovňa v roku 2027 vynaložiť približne 13,7 miliardy eur. Trináste dôchodky majú stáť 916 miliónov eur.
Problém však nemožno zúžiť na jednu dávku. Starnutie obyvateľstva zvyšuje tlak nielen na dôchodky, ale aj na zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť. Práve demografický vývoj označuje RRZ za zásadné riziko budúcej udržateľnosti.
Dáta bez pátosu varujú aj pred inými metrikami
Dáta bez pátosu vo svojom príspevku upozorňujú aj na ďalšie slovenské paradoxy. Výdavky na verejný sektor a platy rastú, no učitelia, sestry či policajti stále chýbajú. Ani vyššie náklady na penzie nepomáhajú všetkým rovnako. Podľa projektu totiž dostáva pätina dôchodcov menej ako 500 eur.
Iniciatíva zároveň tvrdí, že viac než tretina ciest a železničných tratí je v havarijnom alebo nevyhovujúcom stave, zatiaľ čo rastúce úroky odčerpávajú peniaze na opravy.
Pripomína aj grécke prepúšťanie, ktorého obdobný rozsah by podľa jej prepočtu predstavoval 90- až 150-tisíc pracovných miest na Slovensku. „Problém nie je v príjmoch, ale vo VÝDAVKOCH,“ odkazuje vláde.
Čo nám pripomína Grécko
Grécky príbeh ukazuje, čo môže nasledovať po strate dôvery investorov. Krajina potrebovala záchranné programy a prijala bolestivé reformy vrátane zásahov do penzií, platov či verejného sektora. Podľa Rady EÚ dostala v rokoch 2010 až 2018 prostredníctvom európskych mechanizmov pôžičky vo výške 256,6 miliardy eur.
V našom staršom článku sme opisovali aj šesťdňový pracovný týždeň vo vybraných prevádzkach a možnosť trinásťhodinového pracovného dňa. Tá je podľa gréckeho ministerstva práce výnimočná, vyžaduje súhlas pracovníka a je obmedzená na 37 dní ročne.
Dáta bez pátosu zachádzajú vo svojom varovaní ešte ďalej: „Nevylučoval by som návrat ku korune, v 1993 sme si to skúsili a zvládli sme to aj so skokom o 30% dole voči Čechom. Teraz by to mohlo byť podobné: -30%,“ píše profil.
„Na rozdiel od iných ekonomík, s ktorými súťažíme v regióne: my na Slovensku máme euro a nevieme devalvovať vlastnú menu a dobehnúť produktivitu ostatných,“ píše na začiatku príspevku.
Podstatná otázka však znie: dokáže vláda rast dlhu zastaviť včas? Čím dlhšie sa riešenie odkladá, tým menej priestoru môže zostať na postupné zmeny, ktoré domácnosti zvládnu bez otrasov.
