Hlboká noc má na človeka zvláštny vplyv. Rozhovory sú zrazu úprimnejšie, riskantné nápady sa nejavia byť takými riskantnými a človek akoby celkovo fungoval v menej racionálnom režime. Žiaľ, často to vedie aj k negatívnym myšlienkam a protispoločenskému správaniu.
To, že veci naozaj takto fungujú, zrejme nie je len výsledkom subjektívneho vnímania, ale pozorovateľným javom. Keď hodiny odbijú polnoc a človek stále nespí, ocitá sa v špecifickom mentálnom stave, ktorý vedci nazývajú hypotézou „mysle po polnoci“ (Mind After Midnight).
Vedecká teória publikovaná v odbornom časopise poukazuje na to, že ľudský mozog počas neskorých nočných hodín funguje inak než cez deň. Nemusí ísť ani o bezprostredný následok konzumácie alkoholu, ako by mnohí očakávali.
Namiesto toho, aby bol človek pripravený na racionálne uvažovanie, stáva sa náchylnejším na negatívne myšlienky, emocionálnu nestabilitu a rizikové správanie.
Človek je denný tvor
Ľudský organizmus sa počas státisícov rokov evolúcie prispôsobil pravidelnému striedaniu dňa a noci. Biologické hodiny sú nastavené tak, aby podporovali bdenie a vysokú kognitívnu výkonnosť počas svetlej časti dňa.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneKeď však človek bdie hlboko do noci, dostáva sa do fázy, keď sú biologické systémy tela nastavené na spánok. Nedostatok odpočinku a narušenie prirodzeného rytmu výrazne ovplyvňujú štruktúru synaptickej komunikácie a celkovú aktivitu mozgu.
Čo sa deje v mozgu?
Jedným z kľúčových aspektov tohto javu je zmena fungovania prefrontálnej kôry. Ide o oblasť mozgu zodpovednú za exekutívne funkcie, kontrolu impulzov a rozhodovacie procesy. Po polnoci táto oblasť vykazuje nižšiu efektivitu. Výsledkom je znížená schopnosť potláčať nutkania, slabšia regulácia emócií a narušená pracovná pamäť.
Ľudia sa tak ocitajú v stave, keď omnoho ľahšie podľahnú impulzívnym rozhodnutiam, zbytočnému riskovaniu či nezdravým návykom. Súčasne s tým výrazne klesá citlivosť na negatívnu spätnú väzbu.
Okrem toho výskumy naznačujú, že nočné bdenie súvisí s odlišným spracovaním odmien. V neskorých hodinách sa v tele mení produkcia dopamínu, čo môže viesť k tomu, že rizikové správanie alebo okamžité pôžitkárske impulzy pôsobia omnoho lákavejšie.
Pozitívne emócie majú tendenciu ustupovať a do popredia vystupujú obavy, úzkosti a ruminácia, teda neustále premýšľanie nad problémami v tom najčernejšom svetle. Mozog akoby strácal svoju obvyklú odolnosť voči stresu.
Čo to znamená pre každodenný život?
Tento fenomén má ďalekosiahle dôsledky pre každodenný život, duševné zdravie a celkovú bezpečnosť. Štúdie ukazujú, že počas nočných hodín, najmä v čase od jednej do štvrtej po polnoci, štatisticky narastá výskyt rizikového správania, užívania návykových látok či dokonca samovražedných myšlienok v porovnaní s dennými hodinami.
Zistenia vedcov majú samozrejme obrovský význam pre pracovníkov, pracujúcich v nočných službách. Zamestnávatelia by vo zvýšenej miere mali dbať o to, aby týchto ľudí nepreťažovali a aby im poskytli všetku potrebnú oporu, vrátane tej psychologickej.
Odborníci preto radia riešiť dôležité životné rozhodnutia, konflikty či náročné úlohy za denného svetla. Ak sa človek v noci prichytí pri tom, že všetko vidí čierno a hromadia sa mu v hlave chmúrne myšlienky, najlepším riešením je ísť spať a nechať mozog zregenerovať, pretože nočná perspektíva často klame.
