Street Fighter sa v roku 2026 vracia do kín a opäť privádza pred kamery zostavu, ktorá vyzerá ako výsledok veľmi divokého kastingu. Ryu má tvár Andrewa Kojiho, Kena hrá Noah Centineo a Chun-Li stvárňuje Callina Liang. Pridávajú sa Jason Momoa ako Blanka, rapper 50 Cent ako Balrog či wrestler Cody Rhodes v úlohe Guilea, ktorého kedysi hral Jean-Claude Van Damme.
Príbeh nás vracia do roku 1993. Odcudzení bojovníci Ryu a Ken sa znovu dostávajú do akcie, keď ich Chun-Li osloví s ponukou zúčastniť sa na turnaji World Warrior Tournament. Za súbojmi však stojí smrteľné sprisahanie a bývalí priatelia sa musia vyrovnať aj s vlastnou minulosťou. Novinka teda stavia na turnaji a vzťahu dvojice, ktorá patrí k základom hernej série.
Réžiu dostal Kitao Sakurai, tvorca komédie Bad Trip a spolupracovník Erica Andrého. Skúsenosti s adaptovaním hier získal aj na seriáli Twisted Metal. Pri Street Fighterovi chce zachovať výstrednosť predlohy, namiesto toho, aby jej svet uhladil do podoby obyčajného akčného filmu.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okne„Nechcel som sa vysmievať hrám,“ vysvetlil v rozhovore pre Hobby Consolas. Absurdné prvky chce prijať s rešpektom k fanúšikom. Táto ambícia otvára zaujímavé porovnanie s filmom z roku 1994, ktorý je dnes známy výraznými kostýmami, prehnanými výkonmi aj zákulisím pripomínajúcim výrobnú katastrofu.
Viac súbojov, menej ospravedlňovania
Sakurai nepovažuje bojové scény za povinné prestávky medzi dialógmi. Spolu s choreografom Jonom Valerom ich pripravoval tak, aby mal každý súboj vlastný vizuálny charakter aj dôvod v príbehu. Pre Esquire vyhlásil: „Tento film má viac súbojov než John Wick.“ Zároveň chce, aby postavy vtiahli do deja aj divákov, ktorí bojovým umeniam neholdujú.
K hre má osobný vzťah. Ako dieťa v Ohiu nemal konzolu, preto Street Fightera hrával u kamarátov. Spoločné hranie preňho bolo zážitkom, ktorý presahoval samotné víťazstvá. Aj preto je v novej adaptácii dôležité priateľstvo Ryua a Kena: pod päsťami a špeciálnymi útokmi má fungovať vzťah, ktorému divák rozumie. Ako však k adaptácii tejto hry pristúpili tvorcovia filmu z roku 1994?
V roku 1994 chceli skôr Jamesa Bonda
Street Fighter z roku 1994 vznikal pod vedením Stevena E. de Souzu, scenáristu Die Hard, Commando či The Running Man. Už len tento zoznam jeho tvorivých počinov dáva predstavu o tom, že išlo o očakávanú novinku. Námet pre producenta pripravil prakticky cez noc. Spolu s Capcomom sa rozhodol vyhnúť klasickému turnaju a vytvoriť dobrodružstvo s diktátorom Bisonom, tajnou základňou a vojenskou záchrannou misiou.
Capcom presadzoval Van Damma ako Guilea. Režisér však upozorňoval na zvláštnosť obsadenia belgickej hviezdy s výrazným prízvukom do úlohy amerického vojaka. Japonci podľa jeho spomienok tento problém nevnímali: Van Dammove filmy poznali nadabované. Hviezdne meno napokon prevážilo.
Komplikáciou bol aj počet postáv. De Souza chcel spočiatku sedem hlavných hrdinov, no Capcom žiadal ďalších. „Bolo by to oveľa lepšie s menším počtom postáv,“ priznal neskôr. Každý nový bojovník potreboval priestor, zatiaľ čo film mal obmedzenú dĺžku. Výsledkom bol príbeh, v ktorom sa známe tváre často iba mihli.
De Souza pritom vedenie Capcomu najprv presvedčil jednoduchým trikom. Požiadal prítomných, aby vymenovali sedem trpaslíkov. Nikto nedokázal povedať všetky mená, čo použil ako argument proti preplneniu filmu hrdinami. Dohoda však postupne prestala platiť a požiadavky na ďalšie postavy pribúdali.
Pri Ryuovi vznikol dokonca nezvyčajný kompromis: režisér chcel Byrona Manna, Capcom presadzoval Kenyu Sawadu. Mann zostal Ryuom a pre Sawadu vytvorili novú postavu kapitána Sawadu. Namiesto vyriešenia problému s množstvom postáv tak do už preplneného scenára pribudol ďalší človek, ktorý potreboval vlastné miesto pred kamerou. Každá podobná požiadavka navyše znamenala ďalšie úpravy scenára počas príprav na nakrúcanie.
Kylie objavil v časopise
Kylie Minogue sa dostala k úlohe Cammy nezvyčajnou cestou. De Souza ešte nemal postavu obsadenú, keď počas letu uvidel speváčku na obálke časopisu. Jej skúsenosti s herectvom a schopnosť rýchlo sa učiť dialógy boli výhodou. Režisér jej výkon neskôr chválil.
Van Damme po rokoch priznal, že počas nakrúcania mali pomer. Produkcia však riešila aj jeho dr*gové problémy a absencie. Podľa režisérových spomienok musel štáb pri jeho neprítomnosti narýchlo hľadať iné scény, ktoré sa dali nakrútiť. Príprava ustupovala improvizácii a harmonogram sa rozpadával.
Bison bojoval aj so svojím zdravím
Úplne inú záťaž niesol Raúl Juliá, predstaviteľ Bisona. Na nakrúcanie prišiel vážne chorý a výrazne schudnutý. Aby získal čas na zotavenie, presunuli jeho scény a začali akciou, na ktorú ostatní herci ešte neboli dostatočne pripravení. Kaskadérsky tím tak musel tréning, choreografiu aj nakrúcanie zvládať v skrátenom čase.
Koordinátor Charlie Picerni problém vystihol jednoducho: „Musíte mať čas na skúšky, a ja som žiadny nemal.“ Do toho prichádzali problémy s priestormi, horúčava a technické výpadky. Juliá napriek zdravotnému stavu vytvoril teatrálneho zloducha, ktorý patrí k najpamätnejším prvkom filmu. Jeho výkon dodával aj najabsurdnejším scénam presvedčivú autoritu.
Čo si z toho berie novinka?
Film z roku 1994 zostal živý aj vďaka svojej výstrednosti. Mal výrazné tváre, veľké gestá a záporáka, ktorý sa nebál pôsobiť ako komiksový diktátor. Dnes sa vo filmovom svete teší skôr nálepke nezvládnutej adaptácie, no nájdu sa aj skalní fanúšikovia, ktorí by ho za nič nikdy nevymenili. Práve tieto vlastnosti umožňujú dnešné porovnanie so Sakuraiovým zámerom prijať bláznivý svet hier bez rozpakov.
Priamu inšpiráciu starým filmom však Sakurai v citovaných rozhovoroch nepotvrdzuje. Spoločným prvkom je farebnosť a ochota pracovať s absurdnosťou – zásadnou zmenou návrat k turnaju a ústrednému priateľstvu.
Z porovnania oboch prístupov vyplýva aj možné poučenie: známe kostýmy a hviezdy nestačia, ak bojovníci nedostanú priestor skutočne bojovať. Nový Street Fighter chce túto potrebu spojiť s príbehom, ktorý drží pokope a to, či sa mu to podarí, uvidíš v slovenských kinách už od 15. októbra.
