Generácia Z vraj neznesie kritiku, príliš rieši svoje duševné zdravie a namiesto toho, aby sa postavila problémom, radšej sa im vyhne. Toto si často myslí staršia generácia. Lenže čo ak nejde o precitlivenosť, ale o svet, v ktorom je čoraz náročnejšie vyrastať?
Práve na tento rozpor upozornil klinický psychológ Peter Fonagy, ktorý pre BBC hovoril o výsledkoch hodnotenia duševného zdravia detí a mladých ľudí. Označovanie dnešnej mládeže za „generáciu snehových vločiek“ podľa neho nevystihuje realitu. Naopak, mladí čelia problémom, ktoré si predchádzajúce generácie v takom rozsahu nemuseli predstavovať.
Nie sú slabší. Možno majú jednoducho ťažší štart
Fonagy upozornil, že od 90. rokov pribúda mladých ľudí s psychickými ťažkosťami. Podľa jeho hodnotenia sa s nimi dnes stretáva približne každý štvrtý človek vo veku od 16 do 24 rokov. Medzi najčastejšie problémy patria úzkosti, depresie, seb**oškodzovanie a poruchy príjmu potravy.
Zároveň priznáva, že väčšie povedomie o duševnom zdraví a menšia stigma môžu viesť k tomu, že viac ľudí vyhľadá odbornú pomoc. To však podľa neho nevysvetľuje celý nárast. Údaje britského zdravotníctva navyše ukazujú, že počet detí a mladých ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu so službami duševného zdravia v Anglicku, vzrástol za päť rokov o polovicu.
„Je ťažšie byť dnes mladým,“ povedal Fonagy pre BBC. Poukázal pritom na ekonomickú neistotu, náročnejšie vyhliadky na pracovnom trhu aj tlak sociálnych sietí.
Keď mladí odmietajú drieť za každú cenu
Podobné generačné nepochopenie sme rozoberali aj v našom nedávnom článku o tom, prečo sa generácii Z vyčíta neochota pracovať. Mladí častejšie hovoria o vyhorení, odmietajú predstavu, že kariéra musí mať prednosť pred všetkým ostatným, a pochybujú, či sa im obeta v práci automaticky vráti.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneNeznamená to, že nechcú pracovať alebo sa snažiť. Vstupujú na trh práce, na ktorom ani vzdelanie nemusí zaručiť stabilitu a v ktorom umelá inteligencia mení požiadavky na zamestnancov. Podobne ako pri duševnom zdraví, aj tu sa tak stretávajú dve odlišné predstavy o tom, čo by mal mladý človek zvládnuť a čo už je priveľa.
Namiesto nálepiek potrebujú mladí pomoc
To, samozrejme, neznamená, že každý problém mladého človeka automaticky predstavuje psychickú poruchu alebo že kritika a náročné situácie nemajú v živote miesto. Rozdiel je v tom, či niekoho vopred označíme za precitliveného, alebo sa pokúsime pochopiť, čo sa za jeho správaním skrýva.
Fonagy zároveň upozorňuje, že samotné pomenovanie problému nestačí. Mladí ľudia potrebujú dostupnejšiu odbornú pomoc a podporu v školách, rodinách aj komunitách. Dôležité je tiež všímať si zmeny v správaní blízkych a jednoducho sa ich opýtať, či sa niečo nedeje.
Možno by sme preto mali prestať porovnávať, kto mal v mladosti ťažší život. Každá generácia vyrastá v iných podmienkach a to, že niekto prekonával vlastné prekážky bez toho, aby o nich hovoril, ešte neznamená, že dnešní mladí musia robiť to isté.
Označenie „snehové vločky“ je teda jednoduché. Oveľa náročnejšie je priznať si, že dnešný svet, v ktorom mladí vyrastajú a žijú, je jednoducho iný a nemusí im ponúkať rovnaké istoty, ako mali napríklad ich rodičia.
