Sedem dní v úplnej tme: Niektorí bojujú s drakmi, iní píšu knihy. Pali nám prezradil, čo ľudia počas pobytu zažívajú

Predstav si, že na celý týždeň vypneš mobil, odložíš všetky obrazovky a zostaneš v priestore, do ktorého nepreniká ani kúsok svetla. Bez internetu, televízie či možnosti pozrieť sa z okna. Znie to ako predstava, ktorú by mnohí nezvládli ani niekoľko hodín, no niektorí ľudia sa na takýto pobyt prihlasujú dobrovoľne.

Pobyty v tme a tichu majú človeku ponúknuť priestor na spomalenie, oddych od každodenného zhonu a premýšľanie bez neustálych vonkajších podnetov. Ich účastníci môžu počas niekoľkých dní zažívať nudu, intenzívne spomienky, ale aj nečakané tvorivé impulzy.

Každý pritom prežíva pobyt inak a jeho výsledok sa nedá vopred naplánovať.

Pali organizuje pobyty Tma a Ticho v Lesnej záhrade už osem rokov. Prihlasujú sa na ne ľudia rôzneho veku a profesií, od zamestnancov supermarketov až po generálnych riaditeľov či umelcov. V rozhovore nám priblížil, čo človeka počas siedmich nocí bez svetla čaká, prečo je niekedy náročnejšie zostať sám so sebou než zvládnuť praktické úkony a čo všetko môžu ľudia počas pobytu zažiť.

Čo človeka čaká, keď sa ocitne v úplnej tme?

Strach z tmy je v ľuďoch hlboko zakorenený. Predstava, že niekoľko dní neuvidia vlastné okolie, môže vyvolávať obavy, no podľa Paliho nie je najväčšou prekážkou samotná tma. Dôležitú úlohu zohráva aj schopnosť zostať osamote s vlastnými myšlienkami. Pred pobytom preto odporúča praktickú aj duševnú prípravu.

Čo ľudí na pobyty v tme priťahuje a čo býva najväčšou prekážkou? Ako vyzerajú prvé hodiny a prvý večer?

Začal by som skôr tým, čo ľudí ťahá do Tmy. Veď pre pračloveka bolo najväčším trestom vylúčenie z komunity, z jaskyne do Tmy lesa. Preto ten strach pod kožou. Za priestupky vo väzení bola samotka. Kňazi, ktorých socializmus vhodil medzi násilníkov do basy, našli práve v tmavej samotke pokoj na kontempláciu.

Motať sa tmou, jesť, vykonávať kompletnú hygienu, cvičiť či písať sa môže zdať ťažké. Všetko sa však dá pomerne ľahko naučiť, čiastočne už doma. Klaustrofobik do Tmy nepatrí. Je dôležité vytvoriť pocit bezpečia, pretože zvonka naozaj nič nehrozí.

V podvedomí skryto nosíme obavu, či sme schopní vydržať sami so sebou. Prekvapivo, vedeli by ste žiť nonstop s partnerom s úplne zhodnými vlastnosťami a potrebami, teda s kópiou seba samého? Toto, aj keď len tušené, považujem za najväčšiu zábranu.

Ďalším brzdiacim argumentom je strata týždňa bez záruky prínosu. Necelé pol promile už prežitého času štyridsiatnika však môže zmeniť pohľad na minulosť, a tým aj jeho budúcnosť.

V mailovej komunikácii poradím, ako si doma v zatemnení vytvoriť podmienky na kompletnú hygienu v známom prostredí, ako písať poznámky bez očí, naliať si čaj a podobne. Omnoho dôležitejšia je však duševná príprava. Cieľ „dokážem to iným, dokážem to sebe“ je úplne nevhodný. Je žiaduce naučiť sa základom relaxácie, spomaliť a prehĺbiť dýchanie. To pomáha v strese, ktorý ego úmyselne vyvoláva.

Po príchode vysvetlím techniku ovládania podlahového kúrenia, ukážem poplachové tlačidlo a klient si rozloží veci tak, aby ich bez očí našiel. Asi hodinu sa inšpiratívne rozprávame, dostane teplú večeru a welcome drink. Poistky svetla zhadzujem až po raňajkách.

Aj keď Tma prišla z asketického budhizmu, teda z prekonávania utrpenia, úvod sa snažím čo najviac zjemniť. Strach stačí transformovať na Rešpekt.

Ako vyzerá každodenný život bez svetla?

Bez možnosti sledovať čas, pozerať sa na hodiny alebo sa orientovať podľa denného svetla sa z bežného dňa stáva niečo celkom iné. Účastníci si musia nájsť vlastný rytmus a postupne sa prispôsobiť prostrediu, v ktorom ich nečakajú obvyklé signály rána či večera.

Ako vyzerá obyčajný deň v tme? Ako človek rozoznáva deň od noci, pripravuje si jedlo a trávi voľný čas?

V tlaku rýchlosti bežného života sa hĺbka pochopenia dosahuje omnoho ťažšie. Tvrdí systematickí klienti dokážu udržať denný režim tak dva až štyri dni. Prvé dni vlastne prespia, preto nosím teplú stravu pravidelne dvakrát denne. Potom zrazu iba raz a v úplne inom rytme.

Považujem za osobnú úlohu poprieť časovú líniu a klienta doslova zavádzam. Na „dobré ráno“ odpovedám „dobrý večer“, cez obed želám dobrú noc. Vnútorné biologické hodiny tela sa nedokážu okamžite prispôsobiť dňu bez svetla. Akýsi jet lag udržiava najmä melatonín, ale práve vďaka prispôsobivosti človek zaplnil planétu. Po treťom dni sa cyklickosť často stráca a stráca sa aj potreba dodržiavať ju.

Najťažšie je opustiť rytmus dnešného splašeného sveta. Úloha za úlohou, denné výzvy, časový stres. Aktívnym ľuďom to doslova chýba, akoby abstinovali. Podporujem potrebu efektívnosti a pomáham klientom pripraviť sa vopred. V mailovej komunikácii poradím, ako si doma v tme vyskúšať kompletnú hygienu v známom prostredí, ako písať poznámky bez očí či naliať si čaj.

Omnoho dôležitejšia je však duševná príprava. Cieľ „dokážem to iným, dokážem to sebe“ je úplne mimo. Je vhodné naučiť sa základom relaxácie, spomaliť a prehĺbiť dýchanie. To pomáha v strese, ktorý ego úmyselne vyvoláva.

Bez mobilu a internetu zostáva človek so svojimi myšlienkami

Každodenný život je plný správ, upozornení, rozhovorov a ďalších podnetov. Keď sa všetky naraz vytratia, človek zrazu nemusí vedieť, čo so získaným časom. Niekto sa nudí, iný píše alebo spomína. Podľa Paliho je pri pobyte dôležitá nielen absencia svetla, ale aj obmedzenie zvukov, ktoré nám za normálnych okolností pomáhajú orientovať sa v čase.

Čo robia ľudia celé hodiny bez mobilu, televízie a internetu? Začnú viac premýšľať, spomínať alebo ich vlastná hlava dokáže potrápiť?

Deprivácia zvuku je potrebná skoro tak ako deprivácia svetla. Keď vonku kikiríkajú kohúty a bijú zvony, čas plynie organizovane a brzdí procesy. Klient sa musí stratiť v Tme, ale aj v čase. V tme človeka sprevádzajú najmä vlastné zvuky: škŕkanie v žalúdku, rachot pri kýchnutí, vŕzganie pera pri písaní, sprchovanie či trhanie toaletného papiera.

Keďže jedinou úlohou je pomaličky, až vedome zjesť prinesené jedlo, trošku cvičiť, veľa chodiť a používať kúpeľňu, dosť sa rozjíma v polohe ležmo. Často sa tam spieva, hrá na maličkých tichých nástrojoch, píše a hlavne myseľ púšťa filmy pre pamätníkov s jednoznačnou titulnou postavou. Niekto sa bohapusto nudí, niekto nestíha a chcel by ešte deň či dva pobudnúť.

Treba sa pripraviť na elektronický detox, žiadne zahlcovanie informáciami. Výhľady von nebudú, pretože prichádzajú rôzne vhľady dnu. Nežná i nepríjemná minulosť.

Úlohou ega, ktoré nás sprevádza celý život, je chrániť nás. Treba však, aby bolo dobrým sluhom, nie zlým pánom. Tmou a v Tichu sa človek pomaly prepracúva, ako pri lúpaní cibule, k jadru problému, k esencii, k príčine. Ego má bohaté skúsenosti s kľučkovaním, nechce odpúšťať, obhajuje sa údermi.

Z takého kolotoča sa neľahko vystupuje. Veď to, čo roky fungovalo, má svoje príčiny zadupávané, ale nezmiznú. Budú nás regulovať a brániť nám otvoriť sa novým možnostiam. Železná vôľa je niekedy ako anjel s kovovými krídlami. Ochráni, ale zároveň nás okresáva tak, že možnosti, ktoré sú vždy a všade, nedovolí uvidieť.

Čo je na Tme zaťažujúce, no o to viac to môže byť prínosné? Dať si slobodu. Ale slobodu spolu so zodpovednosťou, nie však za druhých. Žiadna anarchia ani konanie na úkor ostatných. Čím menej potrieb, tým viac slobody.

Lode sú najbezpečnejšie v prístave, ale na to ich nepostavili.

Niektorí bojujú s drakmi, iní píšu knihy

Skúsenosti z pobytov sa podľa Paliho nedajú zovšeobecniť. Niektorí ľudia sa venujú tvorbe, ďalší premýšľajú o svojich vzťahoch a iní sa vracajú k spomienkam, ktoré im pomôžu pozrieť sa na vlastný život z novej perspektívy. Nie každý zažije rovnaké uvedomenie a nie každý odchádza s rovnakými očakávaniami.

Stáva sa, že ľudia stratia pojem o čase alebo začnú vnímať svoje okolie inak? Aké zážitky vám opisujú po návrate do svetla?

„Z Tmy sa nedá vyjsť inak, ako byť lepším,“ povedal mi bezprostredne po výstupe do svetla jej čerstvý absolvent. Dojmy a spôsoby vnímania pocitov v Tme sú veľmi, veľmi odlišné.

Niekto nasadí osvietenie na tretí deň, niekto bojuje s drakmi, niekto lieta na jednorožcoch prdiacich hviezdny prach. Osemdesiat strán o službe žoldniera, nová organizačná schéma firmy s konkrétnym personálnym rozdelením a úlohami, profesionálny huslista, ktorý dokázal zahrať to, čo nikdy predtým, či matka, ktorá cez vlastné deti pochopila strádanie svojich rodičov. Aj takéto príbehy sa spájajú s pobytmi v tme.

Tichučko hľadať rovnováhu medzi potrebami a okolím. Vyjsť von s rozhodnutím, čo chcem a čo preto urobím. Tiež čo iným už nedovolím. Zároveň pomôcť najbližším, byť vzorom a nájsť mieru.

Kto sa prihlasuje na pobyty v tme?

Pobyty nie sú určené len pre jednu vekovú skupinu alebo konkrétny typ človeka. Za roky organizovania sa v Lesnej záhrade vystriedali účastníci s rôznym pracovným zázemím aj osobnými príbehmi. Pali si zároveň všíma zmenu v tom, kto dnes takéto pobyty vyhľadáva.

Sú to najmä ľudia vyčerpaní z práce, tí, ktorí hľadajú odpovede na osobné otázky, alebo zvedavci? Mení sa zloženie klientov aj podľa veku?

Štatisticky nedokážem presne klasifikovať absolventov Tmy. Najmladšou účastníčkou bolo osemnásťročné dievča, najstarším sedemdesiatsedemročný dirigent. Prichádzajú matky z pokladne supermarketu, generálni riaditelia, ľudia tesne po rozvode, zamilovaný párik, ktorý absolvuje pobyt súbežne, ale každý v inej bunke, aj vyhorený účtovník pred dôchodkom.

Bola tu populárna speváčka, terapeut túžiaci po zmene, lekárka, mladá právnička sklamaná praxou právneho štátu či na pohľad nenápadná žena, ktorá rozkvitne tak, že priestor doslova vonia.

Za osem rokov, čo Tmu a Ticho v Lesnej záhrade robíme, došlo k výraznému posunu v zložení klientov. Spočiatku boli takmer výhradne ezotericky orientovaní, ale v posledných rokoch prichádzajú zrelí ľudia pred vyhorením, respektíve s nutnosťou vnútornej zmeny.

Tak ako sú klienti neskutočne rôznorodí, rovnako kreatívne je aj ich prežívanie pobytu v Tme a Tichu. Spoločenské masky, pestované či vynútené počas celého doterajšieho života, strácajú pred sebou samým zmysel.

Koľko stojí pobyt v tme a čo je zahrnuté v cene?

Sedem nocí bez svetla môže byť pre niekoho veľkým záväzkom. Nie každý si však môže dovoliť odísť na celý týždeň a nie každý sa na takúto skúsenosť cíti pripravený. V Lesnej záhrade preto ponúkajú aj kratšie pobyty, ktoré umožňujú vyskúšať si pobyt v tme na niekoľko nocí.

Ako dlho pobyt trvá a koľko zaň človek zaplatí?

Najbežnejšie sú pobyty na sedem nocí. Nastupuje sa teda v piatok podvečer a na ôsmy deň, v piatok ráno, človek vystupuje do svetla. Takáto klasika stojí 7 × 60 eur, teda 420 eur.

Niektorí časovo naozaj nemôžu, niektorí si netrúfajú. Preto ponúkame aj kratšiu ochutnávku. Tri noci stoja 240 eur, štyri noci 280 eur a päť nocí 350 eur. Všetko je vrátane vegetariánskej stravy (voliteľnej) a sprevádzania v nadštandardných priestoroch Lesnej záhrady.

Tma ako príležitosť spomaliť

Pobyt v úplnej tme je skúsenosť, ktorú každý prežíva po svojom. Kým niekto zápasí s nudou a chýbajúcim denným režimom, iný sa venuje tvorbe, spomienkam či otázkam, na ktoré v každodennom zhone nemá priestor. Ako ukazujú Paliho skúsenosti, účastníci prichádzajú z rôznych prostredí a s rozličnými očakávaniami. Spoločným menovateľom však môže byť príležitosť na chvíľu sa odpojiť od vonkajšieho sveta a venovať pozornosť vlastným myšlienkam.

Viac informácií o pobytoch Tma a Ticho, ich priebehu a možnostiach rezervácie nájdeš na stránke terapiatmou.eu.