Večera býva jedlom, na ktoré sa konečne nemusíme ponáhľať. Práca je hotová, povinnosti pomaly utíchajú a až teraz prichádza čas sadnúť si k niečomu teplému. Niekto večeria o šiestej, iný otvorí chladničku až po večernom filme. Rozhoduje však pri našom zdraví iba to, čo máme na tanieri, alebo aj hodina, keď ho položíme na stôl?
Ako informoval web Dobruchut, výskum vedcov z Harvard Medical School a nemocnice Brigham and Women’s Hospital naznačuje, že načasovanie jedla môže ovplyvniť hlad, výdaj energie aj procesy v tukovom tkanive. Internetové titulky z toho často vyvodzujú jednoduchú odpoveď: večerať treba už o pol piatej. Samotná štúdia však ponúka zaujímavejší príbeh než jednu zázračnú hodinu.
Štúdia publikovaná v časopise Cell Metabolism v októbri 2022 sledovala šestnásť dospelých s nadváhou alebo obezitou. Každý účastník absolvoval skorší aj neskorší stravovací režim. Jedlá boli rovnaké, menil sa predovšetkým čas ich konzumácie: pri druhom režime sa celý harmonogram posunul približne o štyri hodiny.
Výskumníci pritom kontrolovali aj ďalšie okolnosti, ktoré bežne výsledky komplikujú. Účastníci mali stanovený režim spánku, fyzickej aktivity či vystavenia svetlu. Pred pobytom v laboratóriu dodržiavali určené pravidlá aj doma. Cieľom bolo čo najlepšie oddeliť účinok času jedenia od toho, koľko človek zje alebo ako dlho spí.
„Chceli sme otestovať mechanizmy, ktoré by mohli vysvetliť, prečo neskoré jedenie zvyšuje riziko obezity,“ vysvetlil profesor Frank Scheer. Vedci preto nezostali iba pri otázkach, či sa účastníci cítia sýti. Odoberali krv, merali energetický výdaj a telesnú teplotu. U časti dobrovoľníkov skúmali tiež vzorky tukového tkaniva.
Neskoršie jedlo prinieslo väčší hlad
Rozdiely sa ukázali napriek rovnakému jedálnemu lístku. Pri neskoršom režime účastníci pociťovali väčší hlad a zmenili sa aj hormóny, ktoré regulujú chuť do jedla. Hladina leptínu, ktorý pomáha signalizovať sýtosť, bola počas dvadsiatich štyroch hodín nižšia než pri skoršom stravovaní.
Zároveň sa znížil ich energetický výdaj počas bdenia. Zjednodušene povedané, pri neskoršom jedení telo za kontrolovaných podmienok spaľovalo menej energie. Analýza tukového tkaniva navyše odhalila zmeny génovej aktivity v smere, ktorý zodpovedá väčšiemu ukladaniu tuku a menšiemu odbúravaniu tukových zásob.
Výsledky však neznamenajú, že večera o ôsmej automaticky spôsobí priberanie. Išlo o malý laboratórny experiment, ktorý skúmal krátkodobé biologické mechanizmy. Neporovnával dlhodobé chudnutie ľudí, ktorí roky večerajú v rôznych hodinách.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneDôležité je aj to, že sa neposúvala iba večera. Neskôr sa jedli všetky sledované jedlá. Zo štúdie preto nemožno vyčítať, aký účinok by malo samotné posunutie posledného jedla pri nezmenených raňajkách a obede. Práve tento detail sa v lákavých titulkoch o ideálnej večeri ľahko stratí.
V skupine bolo iba päť žien, čo je ďalší dôvod, prečo výsledky opatrne prenášať na celú populáciu. Autori preto plánujú väčšie výskumy, ktoré pomôžu overiť, nakoľko sa pozorované účinky prejavujú aj mimo prísne kontrolovaného laboratória.
Najlepší čas nie je rovnaký pre každého
Kedy je teda najlepšie večerať? Výskum naznačuje, že výhodnejšia môže byť skoršia večera než jedlo neskoro večer. V skoršom režime účastníci večerali približne o 16.30, v neskoršom až o 20.30. Keď jedli skôr, pociťovali menší hlad a ich telo vydávalo viac energie. Neznamená to však, že pol piatej je ideálny čas pre každého – vedci posúvali celý denný jedálny režim, nielen večeru.
Ak sa teda môžeš navečerať skôr, výsledky hovoria v prospech tejto možnosti. Presnú hodinu však prispôsob svojmu pracovnému a spánkovému režimu. Štúdia neposkytuje dôvod odkladať večeru až na neskorý večer, ale ani tvrdiť, že jedlo po piatej automaticky vedie k priberaniu. Záleží aj na tom, čo a koľko počas celého dňa zješ. Ak totižto navštevuješ KFC trikrát denne, je absolútne jedno, kedy si dáš posledné sústo.
