Nedá sa nevšimnúť si, že regály obchodov sa čoraz viac plnia rôznymi výrobkami označovanými ako zdroje proteínu. Tento fenomén miestami získava absurdné rozmery a okrem klasických a dobre známych produktov sa dnes týmto titulom pýšia aj cereálie, chipsy, zmrzliny či balená káva.
„Najprv tu boli kalórie: každý počítal kalórie. Potom to bola nízkosacharidová diéta, potom vynechávanie pridaného cukru v strave. Vždy tu je nejaký trend, ktorý ľudí zaujme,“ povedala na margo stravovacích trendov profesorka Joan Salge Blake z Boston University.
Vyhľadávanie pojmu „high protein“ na Googli sa za posledných päť rokov viac než zdvojnásobilo a z proteínu sa stal statusový symbol zdravého životného štýlu. Ako tento fenomén vznikol a ako ovplyvňuje naše zdravie a vzťah k jedlu? Koľko bielkovín človek naozaj potrebuje a z akých zdrojov ich získa?
Prečo je proteín zrazu všade?
Bielkoviny sú pre ľudské telo nevyhnutné. Slúžia totiž ako základný stavebný kameň svalov, kostí, pokožky, orgánov, enzýmov a imunoglobulínov. Súčasný ošiaľ je však výsledkom súhry viacerých spoločenských a technologických faktorov. Niekoľko ich menuje web The Body Coach.
Jedným z nich je nárast popularity silového tréningu, dokonca aj u žien. V minulosti sa silový tréning spájal najmä s mužskou kulturistikou, avšak dnes čoraz viac žien objavuje výhody dvíhania váh.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneUkázalo sa, že staré mýty o tom, že cvičiaca žena sa zmení na hrubú kopu svalov bez pôvabu, sú nezmysly. Keďže proteín podporuje regeneráciu a rast svalovej hmoty, stal sa neodmysliteľným spoločníkom silového cvičenia.

Na rastúcej obľube proteínových produktov má svoj podiel aj rozmach liekov na chudnutie. Tieto lieky totiž výrazne znižujú chuť do jedla, čo kladie na užívateľa zvýšené nároky v oblasti stravovania. Odborníci pripomínajú, že musia dbať na dostatočný príjem proteínov, aby pri rýchlej strate hmotnosti neprichádzali aj o svalovú hmotu.
Samozrejme, svoju rolu zohráva aj marketing a potravinový priemysel. Výrobcovia potravín rýchlo pochopili, že slovo proteínový funguje ako psychologická „svätožiara zdravia“. Pridaním pár gramov proteínu do potravín dokážu ponúkať bežné produkty ako zdravšie alternatívy a predávať ich za vyššie ceny.
Dôležitú rolu zohráva aj to, že staršia populácia si uvedomuje dôležitosť starostlivosti o svoje zdravie. V pokročilom veku môže dochádzať k úbytku svalstva, čo môže zvýšený príjem bielkovín spomaliť.
Koľko bielkovín naozaj potrebujeme?
Hoci marketing vyvoláva pocit, že podstatná časť populácie trpí kritickým nedostatkom bielkovín, výskumy ukazujú presný opak. Väčšina dospelých ľudí v rozvinutých krajinách spĺňa alebo dokonca prekračuje svoje denné potreby proteínov z bežnej stravy.
Všeobecné výživové odporúčania pre bežného dospelého človeka uvádzajú približne 0,75 g až 0,8 g proteínu na kilogram telesnej hmotnosti. Pre osobu vážiacu 60 kg to predstavuje asi 45 g bielkovín denne, čo sa dá jednoducho pokryť vyváženou stravou obsahujúcou vajcia, ryby, hydinu, strukoviny či mliečne výrobky.

Podľa Úradu pre kontrolu a prevenciu chorôb priemerný dospelý človek skonzumuje približne o 20 % viac proteínov, než je odporúčané množstvo. Prebytočný príjem bielkovín nemusí mať na zdravého človeka žiaden negatívny dopad, na pozore by sa však mali mať tí, čo majú choré obličky.
Odborníci ako profesor Walter Willett z Harvardu zároveň upozorňujú, že záleží aj na zdroji proteínu. Nadmerný príjem živočíšnych proteínov, najmä červeného a spracovaného mäsa, býva spojený s vyšším príjmom nasýtených tukov a cholesterolu, čo zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení.
Naopak, rastlinné proteíny ako strukoviny, orechy či semienka prinášajú vlákninu a fytochemikálie, ktoré srdcu a cievam prospievajú.
Čo znamená nápis high protein?
V rámci Európskej únie existujú pravidlá, ktoré určujú, kedy môže výrobca tvrdiť, že je jeho výrobok zdrojom bielkovín. Pre označenie zdroj bielkovín (source of protein) je potrebné, aby aspoň 12 % energetickej hodnoty výrobku predstavovali proteíny.
Pre označenie vysoký obsah bielkovín (high protein) musia bielkoviny tvoriť aspoň 20 % energetickej hodnoty výrobku. Najlepšie, čo môže nakupujúci spraviť, je pozrieť si v zložení, koľko gramov bielkovín obsahuje celý produkt alebo jedna jeho porcia.
Nezdravý vzťah k jedlu
Odborníci na poruchy príjmu potravy v súvislosti s proteínovým boomom zdvíhajú varovný prst. Obávajú sa, že prílišná fixácia na príjem bielkovín môže u ľudí formovať nezdravý vzťah k jedlu.
Web The Eating Disorder Space uvádza, že táto posadnutosť môže viesť napríklad k úzkosti z jedál, ktoré neobsahujú vysoký podiel bielkovín, či vytláčaniu iných kľúčových živín. Keď sa človek fixuje výhradne na proteín, z jedálnička často vypadnú komplexné sacharidy, teda energia pre mozog a svaly, zdravé tuky dôležité pre hormonálnu rovnováhu a vláknina.
Extrémnym príkladom sú mäsové či karnivórne diéty, pri ktorých absencia ovocia a zeleniny vedie v niektorých prípadoch až k takým ochoreniam ako skorbut.





















