Huby sú prirodzenou súčasťou prostredia, v ktorom žijeme. Nehovoríme však len o dubákoch, bedliach či rôznych kuchynských plesniach. Väčšinu z týchto neviditeľných húb si za celý svoj život ani raz nevšimneme a len málokedy sa z nich stane téma, ktorá vzbudí obavy ďaleko za hranicami laboratórií a nemocníc.
Jedna z nich však v poslednom čase pritiahla pozornosť vedcov aj médií. Jej názov je Cladophialophora bantiana a ide o vzácnu pleseň, ktorá môže v ľudskom mozgu vytvoriť abscesy. Práve pre vážnosť infekcie sa o nej hovorí dramaticky, no ľudia sa s ňou nestretávajú bežne.
Ako informoval web New York Post, značné obavy vyvolal najmä nárast jej nálezov v americkom laboratóriu. Prečo ich v posledných rokoch pribudlo, zatiaľ odborníci nevedia. Zvláštnosťou je, že táto huba sa už dávnejšie vyskytla aj na Slovensku. Ako sa však menili počty objavov tejto huby naprieč rokmi v Amerike?
Napríklad vo Washingtone v rokoch 2009 až 2023 sa v laboratóriu podarilo zaznamenať jeden až päť prípadov ročne. Rok 2024 priniesol osem prípadov a v roku 2025 až 14. Od januára 2009 až do júla 2026 sa teda počet prípadov vyšvihol až na 48, čo v mnohých odborníkoch vyvolalo nemalé nepokoje.
Prečo je infekcia taká nebezpečná?
Huba si za svoju obeť môže vybrať aj ľudí bez známej poruchy imunity. Podľa webu CDC nemala približne polovica pacientov pred infekciou diagnostikovaný stav, ktorý by oslaboval ich obranyschopnosť. Ak sa ochorenie rozvinie, býva veľmi vážne: odhadovaná úmrtnosť sa podľa zdroju pohybuje medzi 60 a 70 percentami.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneLekárom môže diagnostiku sťažiť aj to, že absces spôsobený hubou sa môže podobať na nádor. Ako sa následne dostáva do tela, odborníci stále presne nevedia. Predpokladajú, že človek môže vdýchnuť jej spóry alebo sa huba dostane do organizmu cez poranenú pokožku.
Následne sa môže krvou rozšíriť až do mozgu – kvôli čomu túto hubu prezývajú aj „brain-liquifying fungus“, teda „huba skvapalňujúca mozog“. V prírode sa nachádza len zriedkavo, napríklad v pôde, na kôre stromov či na tehlových povrchoch. Jej hlavný zdroj v prostredí však zostáva nejasný a pacienti často nemajú spoločnú známu expozíciu.
Huba sa objavila aj na Slovensku
Huba nie je nová ani obmedzená na Spojené štáty. Infekcie spôsobené C. bantiana boli opísané v rôznych častiach sveta vrátane Európy. Dokonca sa objavila aj na Slovensku. Prípad pochádzal z roku 2014, keď vedci publikovali prípad systémovej infekcie u 63-ročného muža po transplantácii srdca na Slovensku. Zdroj uvádza, že „napriek primeranej liečbe viedli neurologické komplikácie a rýchlo sa zhoršujúce respiračné zlyhávanie k úmrtiu pacienta“.
V Británii odborníci zas v roku 2025 opísali lokálne získanú infekciu u pacienta po transplantácii obličky. Tieto prípady však samy osebe neznamenajú, že sa huba v súčasnosti šíri do nových oblastí.
Liečba si vyžaduje rýchle rozpoznanie infekcie, antimykotiká a v niektorých prípadoch aj chirurgické odstránenie alebo drenáž abscesu. Najhoršie na tom je, že najúčinnejšia kombinácia liekov zatiaľ nie je jasne stanovená, informuje web CDC.
Odborníci preto žiadajú dôslednejšie zaznamenávanie prípadov a ďalší výskum. Nárast amerických laboratórnych nálezov podľa nich prináša viac otázok než odpovedí: potrebujú lepšie pochopiť, kto je ohrozený, odkiaľ huba pochádza a prečo sa podarilo zachytiť viac prípadov.
