Spánok je pre ľudstvo časom, keď telo takmer úplne vypne. Väčšina senzorov sa stlmí, oči sa zatvoria a kontrolu nad našou hlavou prevezmú sny alebo absolútna ničota, ktorá je potom ráno prekazená budíkom či psom potrebujúcim ísť močiť. V tele však aj počas spánku zostávajú fungovať niektoré dôležité súčiastky – tým súčiastkam kraľuje srdce, ktoré pracuje aj v noci a jeho rytmus sa mení podľa toho, v akej fáze spánku sa práve človek nachádza.
Aj samotné srdce však môže mať problémy, o ktorých ani netušíme. Veľakrát sa prejavia až vedľajšími komplikáciami, pričom potom musí nastať dôkladnejšia liečba. Web ScienceAlert ale najnovšie upozornil na to, ako sa vedci snažia využiť rôzne vyšetrenia počas spánku na to, aby predbehli ukazovatele zdravotných rizík a odhalili vážnejšie ťažkosti predtým, než sa vôbec prejavia.
Zdroj uvádza, že tento princíp použili v novej štúdii, pri ktorej použili aj výpomoc umelej inteligencie. S tou analyzovali EKG záznamy pacientov a snažili sa nájsť nenápadné vzorce naznačujúce budúce zdravotné komplikácie.
Vedci sa na základe výsledkov svojej práce dokázali dostať dosť ďaleko. Vyzerá to totižto tak, že vďaka spomínaným signálom dokázali predpovedať pravdepodobnosť niektorých závažných zdravotných problémov až desať rokov vopred.
Na čo sa vlastne vedci pozerali počas noci?
Vedci sa pri vyšetrení spánku, nazývanom polysomnografia, pozerali hlavne na dýchanie, okysličenie krvi, pohyby a jednotlivé fázy spánku. Taktiež monitorovali aj elektrickú aktivitu srdca a keď to všetko dali dohromady umelej inteligencii, ktorá analyzovala EKG záznam spoločne s údajmi o fázach spánku, čoskoro dorazili k zaujímavým výsledkom.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneUmelá inteligencia sa pritom údajne predtým „cvičila“ na údajoch z 15 809 pacientov z nemocnice Massachusetts General Hospital. Následne bola podrobená ešte ďalšiemu testu, ktorý mal odhaliť jej schopnosti. Tým testom bolo dohromady 22-tisíc ľudí z dvoch ďalších amerických zdravotníckych pracovísk.
Odborníci sa snažili prísť na to, či modelom vytvorené skóre nejakým spôsobom súvisí s výskytom fibrilácie predsiení, cievnej mozgovej príhody, infarktu a ďalších veľmi závažných zdravotných komplikácií. Do prepočtu sa zahŕňali aj ďalšie faktory, ako napríklad vek, pohlavie, telesná hmotnosť, fajčenie, krvný tlak a cukrovka.
Výsledok? Súvislosti pretrvávali a odborníci prišli napríklad na to, že počas najľahšej fázy spánku sa zmeny v srdcovom rytme a elektrickom vedení srdca javia ako významné pri odhaľovaní budúcich zdravotných rizík.
„Dôležité je, že sme zistili, že po pridaní skóre nášho modelu hlbokého učenia sa predpoveď srdcovocievnych príhod zlepšila aj nad rámec známych rizikových faktorov,“ prezradil Gari Clifford, autor štúdie a profesor biomedicínskeho inžinierstva na Technologickom inštitúte v Georgii.
„Zaradenie týchto skóre do vyšetrení spánku má veľký potenciál. Mohlo by pomôcť skôr odhaliť srdcovocievne ochorenia, určiť, kto je najviac ohrozený, a umožniť lekárom konať proaktívnejšie,“ dodal.
Sľubný výsledok, ktorý potrebuje ďalšie overenie
Treba poznamenať, že srdcové zlyhávanie neznamená hneď to, že sa najvyťaženejší sval v našom tele okamžite zastaví. Problémy so srdcom sa môžu prejavovať u každého pacienta rôzne, ako napríklad dýchavičnosť, únava, alebo opuchy. Zistenia zo štúdie aktivity srdca počas spánku môžu teda odborníkom pomôcť identifikovať problémy so srdcom omnoho skôr.
Odborníci ale upozorňujú, že ich práca nie je hotovým návodom, vďaka ktorému sa zrodí nový nástroj na diagnostiku srdcového zlyhávania. Výskum totižto pochádzal výlučne zo vzorky pacientov, ktorí prešli spánkovým vyšetrením.
Taktiež podľa zdroja uviedli, že ich umelá inteligencia nevyužívala dáta z bežných spotrebiteľských zariadení. Inteligentné hodiny či mobilné aplikácie síce dokážu neustále zbierať informácie o spánku alebo pulze – ich výstup však nemožno hneď zamieňať za klinické vyšetrenie ani predpoveď srdcového ochorenia.
Vedci síce dostali od umelej inteligencie uspokojivé odpovede, stále potrebujú viac testov. Ak sa prínos modelu potvrdí, EKG zo spánkových laboratórií by mohlo v dohľadnej budúcnosti priniesť lekárom nový a vítaný náhľad do zdravotného stavu pacienta.
