Špáranie sa v nose je zlozvyk, ku ktorému sa len málokto verejne prizná, no takmer každý ho občas tajne praktizuje. Hoci ho spoločnosť vníma predovšetkým ako neslušnú a nehygienickú záležitosť, len hŕstka ľudí si uvedomuje, že môže predstavovať reálne riziko pre ľudské zdravie.
Okrem bežných problémov, akými sú lokálne infekcie či krvácanie z nosa, sa odborná verejnosť čoraz viac zaoberá aj závažnejšími prepojeniami. A to vrátane možného vplyvu tohto zlozvyku na vznik neurodegeneratívnych ochorení.
Jedna z najdiskutovanejších hypotéz posledného obdobia rezonuje najmä vďaka vedeckej štúdii publikovanej v časopise Biomolecules.
Vyšpáraj si Alzheimera
Táto práca upriamila pozornosť na neurozápal a vzniesla teóriu, že patogény ako vírusy, baktérie či huby môžu preniknúť do mozgu práve cez nosovú dutinu a čuchový systém.
Čuchová sliznica má totiž priame anatomické prepojenie s mozgom, čo z nej robí potenciálnu vstupnú bránu pre nežiaduce mikroorganizmy.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneAutori štúdie upozorňujú, že mechanickým rýpaním sa v nose a zanesením nečistôt z rúk (napríklad prachu či kontaminovaných častíc) môžeme nevedome napomôcť prieniku týchto infekčných agensov priamo do tela.
Hoci titulky médií po zverejnení tejto štúdie často varovali pred priamym prepojením medzi špáraním v nose a Alzheimerovou chorobou, odborníci na čele s lekármi a výskumníkmi vyzývajú na opatrnosť a racionálny pohľad.
Ide totiž o naratívny prehľad, a nie priamu klinickú štúdiu, ktorá by potvrdzovala kauzálny vzťah.
Skúmaná hypotéza poukazuje na to, že chronický zápal a opakované infekcie môžu zohrávať úlohu pri vzniku poškodení mozgu. Zatiaľ však neexistuje jednoznačný dôkaz, že samotné špáranie sa v nose priamo spôsobuje demenciu.
Ďalšie riziká
Bez ohľadu na toto špecifické prepojenie prináša rýpanie sa v nose celú paletu bezprostrednejších rizík.
Nosová sliznica je mimoriadne citlivá a bohato prekrvená. Nešetrným zaobchádzaním, ostrými nechtami alebo prehnaným tlakom dochádza k jej mechanickému poškodeniu, čo sa najčastejšie prejavuje drobným krvácaním, tvorbou bolestivých chrást a podráždením.
Narušená ochranná bariéra sliznice navyše stráca svoju funkciu, čím sa stáva omnoho náchylnejšou na prienik škodlivých baktérií. Klasickým dôsledkom býva vznik nepríjemných infekcií, ako je napríklad stafylokoková burzitída, folikulitída či dokonca závažnejšie kožné infekcie v oblasti tváre.
Tvárová oblasť má totiž špecifické cievne prepojenie, ktoré lekári zvyknú nazývať „trojuholník smrti“. Infekcie z tejto zóny môžu v ojedinelých a extrémnych prípadoch prestúpiť hlbšie do lebky a ohroziť centrálny nervový systém.
Ruky pritom denne prichádzajú do kontaktu s nespočetným množstvom povrchov, kľučiek či predmetov plných baktérií. Strkaním neumytých prstov priamo do citlivého prostredia nosa si tak človek dobrovoľne vytvára diaľnicu pre prenos mikróbov nielen do dýchacích ciest, ale aj do celého organizmu.
