Staršie generácie, ktoré zažili časy núdze, či ľudia zo sociálne slabších vrstiev považujú vyhadzovanie jedla za niečo nepredstaviteľné. A to aj v prípade, že sa potravina pokazila alebo ju chytila pleseň. Často situáciu riešia tak, že pokazenú časť jednoducho odrežú. Odborníci však upozorňujú, že takéto riešenie má od toho ideálneho ďaleko.
Odrezanie plesnivého kúska potraviny nie je dostatočné riešenie. Tí, ktorí sa k nemu uchyľujú, riskujú vážne zdravotné komplikácie, ktorých následky môžu byť vážnejšie, než očakávajú. Zdroj problémov sa môže ukrývať v neviditeľných detailoch.
Vedúca Národného referenčného centra pre mikroskopické huby a ich toxíny Veronika Kýrová pre CNN Prima vysvetlila, prečo plesnivú potravinu treba vždy nekompromisne vyhodiť a nepokúšať sa zachrániť akúkoľvek z jej častí.
Neviditeľná hrozba
Hlavným dôvodom, prečo nemá zmysel odkrajovať plesnivú časť potraviny, je to, že neviditeľná sieť plesňových vlákien siaha omnoho ďalej ako očividne plesňou zasiahnuté miesto. Človek si teda odkrojí škaredo vyzerajúci kúsok chleba, no aj v zdravo pôsobiacej časti sa stále bude nachádzať obrovské množstvo plesní.
„Tieto vlákna prerastajú tou potravinou hlbšie, preto je vlastne kontaminovaná aj vnútri, čo spotrebiteľ nevidí,“ povedala Kýrová. Odborníčka pritom varuje, že pri zachraňovaní plesnivej potraviny nepomôže ani tepelná úprava. Síce sa zničí viditeľné mycélium, ale nebezpečné mykotoxíny zostávajú.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom oknePodľa Kýrovej mykotoxíny rýchlo prenikajú hlavne potravinami s vysokým obsahom vody ako sú džemy, jogurty či ovocie.
Americká organizácia Food Safety and Inspection Service upozorňuje na to, že plesnivé jedlo dokáže ublížiť aj v pasívnom stave. Plesne totiž uvoľňujú spóry, na ktoré môžu mať ľudia alergie.

Zdravotné riziká plesnivých potravín
Aké konkrétne zdravotné riziká pleseň na potravinách predstavuje? Potraviny infikované plesňou môžu vyvolať bolesti brucha, zvracanie či závrate. Problém môžu predstavovať už aj úplne malé množstvá.
Nebezpečný je totiž kumulatívny efekt. Dávky toxicity sa nám postupne „sčítavajú“ a s odstupom mesiacov či rokov môžu viesť k nebezpečným ochoreniam. Problematiku priblížil Tomáš Průša, vedúci Centra zdravia, výživy a potravín v rámci českého Štátneho zdravotného ústavu.
Food Safety and Inspection Service pripomína, že k najnebezpečnejším mykotoxínom patrí aflatoxín. Produkt plesní má karcinogénny účinok – konzumácia plesnivých potravín teda môže spôsobiť až onkologické ochorenie. Potravinárske regulačné úrady na celom svete si dávajú veľký pozor na to, aby sa do výrobkov určených na ľudskú spotrebu aflatoxíny nedostávali.
Průša odporúča vyhýbať sa potravinám po uplynutí dátumu spotreby alebo minimálnej trvanlivosti a takým, ktoré majú poškodený obal. Treba dbať aj na čistotu chladničky. Pokiaľ v nej nájdeme nejaké plesnivé potraviny, je treba ich rýchlo vyhodiť a chladničku poriadne vyčistiť.





















