Do Kalifornie prišla s pár stovkami na účte, prvé noci prespávala na gauči a prácu si našla tak trochu náhodou – v surfovej škole, hoci sa sama ešte učila surfovať. Dnes Dominika Horníková žije v Austrálii, kde učí ľudí zvládať vlny a zarába si aj ďalšími zaujímavými prácami. V rozhovore opisuje, koľko stojí život pri oceáne, čo obnáša práca inštruktorky, bizarné zážitky a prezradila aj, či si vie ešte predstaviť návrat na Slovensko.
Najprv si pracovala v Egypte, neskôr si podľa informácií z jedného tvojho staršieho rozhovoru prišla do Kalifornie bez nejakej väčšej sumy peňazí a spočiatku si prespávala na gauči u kamošov a neskôr si získala prácu v škole surfingu. Ako si sa vôbec dostala k tejto práci, a ako vyzerali tvoje prvé týždne a čo bolo vtedy najťažšie?
Najťažšie boli asi prvé dva týždne prechádzok a odmietnutí po celom San Diegu. Posielala som 15-20 životopisov denne, hľadala si ubytovanie a do toho som musela presviedčať ambasádu, že mám už dohodnuté pohovory, keďže podmienkou Work & Travel programu bolo nájsť si prácu do týždňa, inak víza zrušia. Na účte zopár stovák, prespávala som u kamoša na gauči a za výmenu som ho učila surfovať.
K práci inštruktorky surfingu som sa dostala náhodou. Vošla som do malého surfového obchodu s lekciami a prenájmom surfov a opýtala sa ich, či náhodou nehľadajú niekoho na recepciu. Potrebovali iba inštruktorky, tak som na to prikývla, že jasné to dám. Netušili však, že som dlho nesurfovala a sama som sa ešte učila. Nakoniec som tam pracovala každý deň a večer som robila v reštaurácii. Ambasáda bola spokojná, našla som si ubytovanie desať minút od pláže a leto bolo skvelé.
Prečo si sa potom rozhodla presťahovať práve do Austrálie?
Austrália ma vždy lákala pre možnosti surfovania aj miestnych obyvateľov, ktorých som stretla na cestách. Chcela som si vyskúšať rok života v Austrálii, Kanade a na Novom Zélande. Po vysokej škole, keď mi prvýkrát schválili víza Working Holiday, som prišla do Austrálie na rok. Po pobyte v Kanade som sa sem natrvalo presťahovala kvôli svojmu vtedajšiemu priateľovi, ktorý pochádzal z Austrálie.
Páči sa mi tunajší životný štýl, krásne pláže, surfovanie, austrálske „Alpy“ aj snowboarding. Vyhovuje mi tiež rovnováha medzi životnými nákladmi a pracovnými možnosťami, pohodový prístup k životu a pozitívne nastavenie mysle.
Dnes v Austrálii pôsobíš ako inštruktorka surfingu. Čo všetko musíš splniť, aby si mohla surfovanie učiť profesionálne? Ako dlho trvá získanie potrebnej kvalifikácie a koľko približne stoja inštruktorské kurzy vrátane ďalších potrebných oprávnení?
Záleží na krajine. V Kalifornii mi stačil kurz prvej pomoci a záchrany v surfových podmienkach. V Austrálii musím mať miestne ekvivalentné certifikáty, základný inštruktorský certifikát Level 1 a absolvovaný kurz KPR, v niektorých prípadoch aj kurz pokročilých techník kardiopulmonálnej resuscitácie.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom oknePočas prvého roka som do kurzov investovala približne 1 000 austrálskych dolárov (približne 627 eur). Každoročná obnova certifikátov z prvej pomoci a KPR spolu s predĺžením inštruktorského certifikátu stojí asi 400 austrálskych dolárov (približne 250 eur). Pred rokom a pol som absolvovala aj inštruktorský kurz ISA Level 2, ktorý ma vyšiel približne na 1 500 austrálskych dolárov (približne 941 eur). Odkedy som začala učiť surfovanie, za kurzy som celkovo zaplatila asi 5 500 austrálskych dolárov (približne 3 450 eur).
Ako vyzerá tvoja práca v praxi a koľko si dokážeš ako inštruktorka surfingu zarobiť? Koľko trvá bežná lekcia, koľko dostaneš za jednu hodinu či lekciu a od čoho sa tvoja odmena najviac odvíja?
Bežná lekcia trvá 1,5 až 2 hodiny a zahŕňa teoretickú prípravu na pláži aj samotné surfovanie vo vode. Zárobok závisí od toho, či pracujem pod surfovou školou, alebo mám súkromné lekcie. V škole zarobím 40 až 43 austrálskych dolárov za hodinu, pri súkromných lekciách je to minimálne 50 dolárov za hodinu. Kým v Kalifornii bolo bežné aj sprepitné, v Austrálii to nie je zvykom. Výška platu sa nemení ani podľa sezóny.
Lekciu rozdeľujem na tri časti, najprv sa venujeme teórii surfovania a bezpečnosti vo vode a potom nasleduje praktická časť v oceáne. Počas rokov som učila v najrôznejších podmienkach – od silného vetra a prúdov cez preplnené pláže až po veľké vlny či, naopak, takmer žiadne vlnky. Zažila som aj teploty 45 až 50 stupňov, surfovanie v chlórovanej slanej vode, pri betónovom dne či v miestach s hustými morskými riasami. Hoci to nebolo vždy jednoduché, vždy to bola zábava.
Život pri oceáne znie ako sen, no v Austrálii môžu byť vysoké aj životné náklady. Koľko mesačne približne zaplatíš za bývanie, jedlo, dopravu a ďalšie nevyhnutné výdavky? Dá sa z platu inštruktorky surfingu pohodlne vyžiť a ešte si aj niečo odložiť?
Náklady na bývanie sa líšia, no ja platím 1 500 austrálskych dolárov mesačne. Bývame traja v modernom trojizbovom dome, ktorý je vzdialený asi desať minút od pláže. Za potraviny miniem približne 600 dolárov mesačne, ďalších 600 dolárov ma stojí auto vrátane benzínu a registrácie a za telefón platím 35 dolárov.
Výplatu dostávam každý týždeň, čo mi vyhovuje. Z platu inštruktorky sa dá pomerne dobre vyžiť, pokiaľ mám lekcie často a pravidelne. Nevýhodou je, že práca závisí od prírodných podmienok, takže sa nemôžem vždy spoľahnúť na rovnaký príjem. Po nedávnej návšteve Slovenska mám pocit, že životné náklady sú v oboch krajinách celkom porovnateľné, no extrémne platovo nevyvážené.
Pokračovanie článku na druhej strane
