Dušičkové večery majú zvláštnu atmosféru. Cintoríny osvetľujú stovky sviečok, skoro sa stmieva a po návrate domov sa nám často nechce robiť nič iné, len sa zabaliť do deky. Práve vtedy dobre padne film, ktorý posilní pochmúrnu náladu jesene a možno nás aj prinúti skontrolovať, či sme za poriadne zamkli dvere.
Horory a príbehy zo záhrobia k tomuto obdobiu prirodzene pasujú. Venujú sa smrti, spomienkam aj predstave, že medzi živými a mŕtvymi nemusí byť až taká nepreniknuteľná hranica.
Výber na takýto večer pritom nemusí zostať pri jednej nálade. Niekto si rád vychutná gotický príbeh plný tieňov a tajomstiev, ďalší uprednostní nepríjemný horor alebo krvavú komédiu. A ak sa pri obrazovke stretne viac generácií, priestor dostanú aj animované rozprávky, ktoré vedia medzi strašidlá prepašovať prekvapivo silné emócie.
Vybrali sme preto desať filmov, ktoré ti spríjemnia dušičkové večery, či už máš chuť na strach, čierny humor alebo trochu melanchólie. Čakajú ťa upíri, vlkolak, nórski trollovia aj obyvatelia záhrobia s celkom ľudskými starosťami. Stačí si vybrať, koľko nepokoja si dnes trúfneš vpustiť do obývačky.
Americký vlkolak v Londýne
Werwulf Roberta Eggersa už klope na dvere, takže by nebolo od veci pripomenúť si jeden z najdôležitejších vlkolačích filmov všetkých čias. O čom je snímka Americký vlkolak v Londýne z roku 1981?
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneDavid a Jack si z obyčajného výletu do Anglicka odnesú zážitok, ktorý v turistickom sprievodcovi nenájdu. Po odchode z dedinskej krčmy ich na vresoviskách napadne neznámy tvor.
David sa neskôr prebudí v nemocnici, no zotavovanie mu komplikujú desivé sny aj návštevy, ktoré by podľa všetkého nemali byť možné. Nočné mory sa miešajú s podivnými fyzickými stavmi, ktoré postupne prerastú do bodu, keď sa hlavný hrdina začne meniť na démonického psa.
John Landis nakrútil horor, pri ktorom sa chvíľu smeješ a vzápätí máš chuť odvrátiť zrak. Slávna scéna premeny necháva diváka precítiť každú praskajúcu kosť a praktické efekty jej dodávajú nepríjemnú telesnosť. Do dušičkového programu sa hodí aj vďaka mŕtvym, ktorí majú so živými ešte veľa nevybaveného.
Onibaba
V kultovej čiernobielej Onibabe stačí šumenie rákosia, aby si začal tušiť nebezpečenstvo. Režisér Kaneto Šindó zasadil folklórny horor do krajiny poznačenej vojnou, kde dve ženy prežívajú vďaka zabíjaniu zablúdených bojovníkov. Ich telá končia v hlbokej jame a ich výstroj sa mení na prostriedok obživy.
Krehkú rovnováhu naruší návrat muža a žiarlivosť, ktorá postupne prerastá do krutosti. Na scéne sa následne objavuje démon prenasledujúci trojicu v poraste, zatiaľ čo vzťahy medzi nimi prerastajú ako burina.
Nosferatu
Čo by to bol za zoznam filmov s nadprirodzenou a hororovou tematikou, keby sa tu neobjavil Robert Eggers? Do tohto zoznamu by sme pokojne mohli dať všetky jeho snímky, no vyberáme práve jeho vysnívaný projekt Nosferatu.
Tiene sa naťahujú po stenách, sviečky sotva osvetľujú miestnosti a za oknami akoby čosi vyčkávalo na správnu chvíľu. Eggers vytvoril svet, v ktorom príchod upíra cítiť dávno predtým, než ho uvidíš. Každý interiér aj prázdna ulica prispievajú k pocitu, že sa blíži pohroma.
V centre príbehu stojí Ellen, ktorú s nemŕtvym a podivne okúzľujúcim grófom Orlokom spája desivé puto. Jeho posadnutosť postupne ohrozuje jej manželstvo aj celé mesto. Na novembrový večer je to pôsobivá voľba najmä pre divákov, ktorí sa radi ponoria do pomaly budovanej hrôzy a pochmúrnej gotickej krásy.
Mŕtva nevesta Tima Burtona
Pri nacvičovaní svadobného sľubu sa oplatí dávať pozor, komu navliekaš prsteň. Nesmelý Victor si vyberie čosi, čo považuje za konár, a nechtiac požiada o ruku zosnulú Emily. Kým sa spamätá, ocitne sa v záhrobí s nevestou, ktorá na svoju druhú šancu čakala veľmi dlho.
Stop-motion rozprávka Tima Burtona a Mikea Johnsona pritom nachádza medzi kostlivcami množstvo humoru aj nehy. Emily postupne prestáva byť iba prekážkou Victorovho návratu k živej snúbenici a získava si divákove sympatie. Práve jej nenaplnené túžby dávajú filmu smútok, ktorý s tebou zostane aj po veselých hudobných číslach.
Trollhunter
Lov trollov vyzerá v podaní nórskeho režiséra Andrého Øvredala ako zamestnanie, pri ktorom by si si zaslúžil poriadne rizikové príplatky.
Samotársky Hans trávi noci naháňaním obrovských tvorov a jeho pracovnú rutinu navyše naruší skupina študentov s kamerou. Tí pôvodne očakávajú odhalenie pytliaka, získajú však oveľa inkriminujúcejší materiál. Stretávajú sa s trolmi pod mostmi, horskými obrami, ale aj prdiacimi leňochmi z jaskýň.
Ručná kamera dáva stretnutiam s monštrami bezprostrednosť a rozľahlá nórska krajina poskytuje dostatok priestoru na ich úctyhodné rozmery. Film zároveň baví tým, ako s nadhľadom jeho hrdina pristupuje k situáciám, pri ktorých by ostatní dávno utekali. Výsledkom je svojrázne spojenie folklóru, dobrodružstva a suchého humoru.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
