Desať hodín tréningu denne aj majestátne podzemné kulisy. 10 zaujímavostí o vzniku nového Fantóma opery

Niektoré filmové príbehy sa vracajú tak často, až sa zdá, že nás už nemajú čím prekvapiť. Pri diele s názvom Fantóm opery však stále zostáva priestor otvoriť ďalšie dvere a pozrieť sa za známe kulisy. Francúzsky režisér Alexandre Castagnetti tentoraz preniesol legendu Gastona Lerouxa do súčasného Paríža a výraznú úlohu v nej zveril tancu.

Hlavnou hrdinkou je mladá Anastasia, ktorá sa dostane do prestížneho umeleckého prostredia parížskej opery. Počas príprav údajne prekliateho predstavenia Orfeus ju očarí tajomný klavirista. S blížiacou sa premiérou však pribúdajú nevysvetliteľné udalosti a ich vzájomná príťažlivosť získava nebezpečný rozmer.

Anastasiu stvárňuje Deva Cassel, dcéra Vincenta Cassela a Monicy Bellucci, po ktorej boku sa predstavia Julien de Saint-Jean a Romain Duris. Herecké obsadenie dopĺňajú aj profesionálni tanečníci. Za romantickými scénami a pôsobivými priestormi pritom stojí množstvo fyzickej prípravy aj organizačných problémov.

Vznik filmu sprevádzali nočné zmeny v historickej pamiatke, dlhé hodiny tréningov aj budovanie vlastného podzemného sveta. Vybrali sme desať zaujímavostí zo zákulisia, ktoré ukazujú, koľko práce sa skrýva za novým stretnutím s legendárnym Fantómom.

Fantóm opery v novom šate

Castagnettiho vzťah k opere má rodinné korene: jeho otec bol operným spevákom. Lerouxov príbeh ho fascinoval už od dospievania. Keď začal samostatne rozvíjať predstavu jeho súčasnej adaptácie, ešte netušil, že podobný zámer vzniká aj inde.

Približne o tri mesiace sa mu ozvali producenti zo spoločnosti SND s ponukou nakrútiť práve Fantóma opery. O jeho rozpracovanom nápade pritom nevedeli. „Od začiatku sme boli na rovnakej vlne: chcel som príbeh preniesť do našej doby,“ vysvetlil režisér vo vyjadrení, ktoré priniesol portál AlloCiné.

Hlavná hrdinka mala pôvodne upratovať a snívať o speve

Kým sa scenár dopracoval k tanečnici Anastasii, hlavná ženská postava vyzerala podľa webu AlloCiné úplne inak. V prvom náčrte išlo o mladú zahraničnú upratovačku, ktorá túžila stať sa speváčkou. Fantóm však už v tejto verzii vystupoval ako osamelý klavirista pohybujúci sa v nočnej opere.

Počas písania sa ťažisko presunulo k súčasnému tancu. Rozhodnutie zmenilo aj spôsob, akým sa medzi ústrednými postavami vytvára blízkosť. Jeho hudba a jej pohyb sa stretávajú v spoločnej tvorbe, takže zbližovanie nemusí zostať iba pri rozhovoroch. Umelecká spolupráca sa tak stáva súčasťou romantickej zápletky.

Deva Cassel trénovala až desať hodín denne

Pri úlohe tanečnice nestačí presvedčivý výraz tváre. Vierohodne musí pôsobiť držanie tela, pohyb aj spôsob, akým človek funguje medzi profesionálmi. Deva Cassel síce mala skúsenosti s baletom z detstva, no pred nakrúcaním ju napriek tomu čakala intenzívna príprava.

„Pracovala som tri mesiace desať hodín denne so skutočnými tanečníkmi, čo ma veľmi motivovalo prekonávať vlastné hranice,“ uviedla herečka vo vyjadrení publikovanom denníkom Blesk. Obsadenie známeho mena tak bolo iba začiatkom práce. Nasledovali mesiace, počas ktorých musela svoje telo pripraviť na požiadavky postavy.

Jednu postavu pomáhali vytvárať dve tanečnice

Pri náročných tanečných pasážach mala Cassel profesionálnu dablérku Georginu Hills. Herečka sa snažila zvládnuť čo najväčšiu časť pohybov sama a podľa režiséra sa v konečnom zostrihu objavilo iba minimum záberov s jej zastupovaním. Prítomnosť dablérky však zostala dôležitou súčasťou vzniku filmu.

Cassel sa o spolupráci podľa webu Kinema vyjadrila s uznaním: „Bolo neuveriteľné vidieť, ako Anastasia ožíva aj bezo mňa. Anastasia som ja, ale je ňou aj Georgina.“ Je to pekné pripomenutie práce ľudí, ktorých tvár si divák nemusí zapamätať, hoci výrazne pomáhajú vytvoriť výslednú postavu.

Premena na Fantóma zabrala hodinu a pol denne

Julien de Saint-Jean musel pred nakrúcaním absolvovať pravidelnú návštevu maskérne. Zosvetľovanie pleti, jazvy, popáleniny na tvári a úprava ruky zabrali takmer deväťdesiat minút. Fantómov vzhľad tak vznikal postupne ešte predtým, než sa herec postavil pred kameru.

Rovnako podstatná bola fyzická stránka herectva. Keďže postava hovorí málo, veľa informácií musí odovzdať pohybom a prítomnosťou v priestore. De Saint-Jean preto pracoval aj s hereckou koučkou. Spôsob chôdze či okamih, keď sa Fantóm zjaví, dostali podobnú pozornosť ako jeho maskovanie.

„Julien má presne to, čo táto rola potrebuje. Je magneticky príťažlivý a aj bez slov dokáže pôsobiť intenzívne a tajomne. Veľa sme pracovali na jeho replikách a detailne sme riešili aj jeho chôdzu a vzhľad,“ zhodnotil režisér.

Po nočnej službe musel štáb zmiznúť pred turistami

Opera Garnier poskytla filmu autentické priestory, zároveň však určovala pravidlá. Štáb v nej pracoval počas niekoľkých augustových týždňov prevažne v noci. Ráno sa historická budova opäť otvárala verejnosti, takže filmári po každej zmene odstraňovali techniku a vracali priestory do pôvodného stavu.

Nakrúcanie sa preto nekončilo posledným záberom. Nasledovalo upratovanie a príprava budovy na ďalší bežný deň. Tvorcovia pritom získali prístup aj do zákulisných chodieb, ktoré návštevníci zvyčajne nevidia. Film tak ukazuje operu aj ako rozsiahle pracovisko s množstvom skrytých trás.

Romain Duris čerpal zo skúseností s autoritatívnymi režisérmi

Choreograf James Figueras, ktorého hrá Romain Duris, predstavuje človeka s veľkou umeleckou ambíciou a nebezpečnou potrebou ovládať ostatných. Herec pri jeho vytváraní čerpal aj z pocitov, ktoré sám zažil pri práci s režisérmi. V rozhovore pre Time France to komentoval s humorom: „Veľmi ma to potešilo, vzal som si odvetu!“

Za vtipom sa však skrýva vážnejšia otázka. Duris počas príprav diskutoval s choreografkou Marion Motin a tanečnicami o tom, aká tenká môže byť hranica medzi prirodzenou autoritou, vysokými nárokmi a zneužívaním moci. Jeho postava tak mala pôsobiť presvedčivo aj ľuďom, ktorí podobné prostredie poznajú zvnútra.

Skutočné podzemie bolo pre film príliš tesné

Pod Operou Garnier naozaj existuje vodná nádrž, no jej nízky strop nevyhovoval potrebám nakrúcania. Filmári preto vybudovali vlastné podzemie v ateliéroch Cité du cinéma. Dekorácia mala približne 1 300 štvorcových metrov a steny vysoké až 15 metrov.

Výsledkom bol priestor, ktorý mohol pôsobiť monumentálnejšie a zároveň poskytoval štábu potrebnú kontrolu nad nakrúcaním. Kulisy si podľa režisérovho rozprávania prišiel pozrieť aj legendárny režisér Robert Zemeckis. Fantómovo útočisko tak vyrástlo v ateliéri v rozmeroch, ktoré ďaleko presahujú predstavu niekoľkých tmavých chodieb.

Nečakanou inšpiráciou bol animovaný triler Perfect Blue

Medzi tvorivými inšpiráciami sa objavil aj japonský animovaný triler Perfect Blue od Satošiho Kona. Kameraman Nicolas Bolduc v rozhovore pre web CST vysvetlil, že nešlo o kopírovanie jeho výtvarného štýlu. Režiséra priťahoval najmä zvláštny tón a neistota okolo vnímania hlavnej postavy. „Práve tento znejasnený, nejednoznačný svet chcel preskúmať,“ poznamenal Bolduc.

Podstatná bola otázka, či postava klame, podlieha predstavám alebo si vytvára vlastnú realitu. Takéto uvažovanie dáva romantickému príbehu priestor aj na psychologické napätie.

Finále dostalo pätnásť minút bez dialógov

Jednou z najambicióznejších častí filmu je približne pätnásťminútové baletné finále. Takáto sekvencia potrebuje presne zosúladiť hudbu, choreografiu, herecký prejav aj kameru. Podľa zverejnených informácií jej predchádzali dlhé mesiace technických príprav, pričom tanečníci taktiež skúšali svoju choreografiu päť mesiacov.

Vo filme účinkujú aj hviezdy Parížskej opery Dorothée Gilbert a Guillaume Diop, pričom ich profesionálne skúsenosti pomáhajú ukotviť veľké filmové predstavenie v skutočnom tanečnom umení. Počas záveru dostane priestor vyjadrovanie telom: príbeh pokračuje aj vtedy, keď postavy prestanú vysvetľovať svoje pocity slovami – či sa im to podarí a ich pocity vyvrcholia aj v diváckych dušiach, sa presvedčíme už 29. októbra, keď nový Fantóm opery príde do slovenských kín.