Keď Nikola Janitsová v roku 2015 odišla z Ružomberka do Kanady, profesionálne skúsenosti z kuchyne ešte nemala. V reštaurácii Chambar vo Vancouveri tak začínala od úplného základu a postupne sa vypracovala až na pozíciu sous-chef.
Dnes pracuje v rušnej kuchyni, kde dokážu počas dvoch hodín obslúžiť stovky hostí. V rozhovore opisuje náročné pracovné tempo aj náklady na život za oceánom. Prezrádza tiež, či Kanaďanom chutilo vyšperkované slovenské menu.
Do Kanady si prišla v roku 2015. Čo ťa vtedy viedlo k odchodu? Mala si už v tom čase nejaké skúsenosti v kuchyni?
V roku 2014 odišla žiť do Kanady moja mama s mojím bratom a nevlastným otcom, aby vyskúšali niečo nové. Sestra môjho nevlastného otca tam už nejaký čas žila aj so svojou rodinou.
Chceli tam začať nový život a vtedy mi ponúkli možnosť, aby som aj ja prišla vyskúšať život v novej krajine. S vtedajším priateľom sme sa teda rozhodli, že si požiadame o working holiday víza, a v septembri 2015 sme odleteli do Kanady.
Bol to môj prvý let v živote.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneK vareniu som mala vždy blízko. Rada som sledovala môjho nevlastného otca pri varení, keďže je skvelý kuchár, ale nikdy som na Slovensku nepracovala profesionálne v kuchyni.
V reštaurácii Chambar si začínala ako umývačka riadu a postupne si sa vypracovala na pozíciu sous-chef. Spomínaš si na svoj prvý deň v kuchyni?
Keď som prišla do Kanady, pôvodne som mala začať pracovať na stavbe, no napokon to nevyšlo. Mala som tam robiť upratovacie práce.
Začala som preto hľadať pracovné ponuky a našla som pozíciu umývačky riadu v Chambare, kam som poslala svoj životopis. Už na druhý deň sa mi ozvali s tým, že môžem prísť na stáž.
Môj prvý deň bol veľmi chaotický. Chambar má jednu z najväčších kuchýň, aké som kedy videla, no hneď sa mi zapáčila jej energia a atmosféra.
Čo bolo počas tvojej cesty na súčasnú pozíciu najťažšie? Ktorý moment považuješ za zásadný zlom vo svojej kariére?
Keďže v našej kuchyni pracujú ľudia z rôznych kútov sveta, spočiatku pre mňa boli najväčšou výzvou jazyková bariéra a dorozumievanie. Musela som si zvyknúť napríklad na rôzne prízvuky. Prvý rok som sa teda snažila viac počúvať ako rozprávať.
Prvé tri týždne som umývala riady. Potom ma posunuli na vyššiu pozíciu, kde som začala robiť pomocné práce, napríklad pripravovať hranolky a džúsy, preberať objednávky a odkladať ich. To bola moja hlavná náplň práce počas nasledujúcich troch rokov. Fyzicky to bolo veľmi náročné.
Postupne som sa začala zaujímať aj o samotné varenie a napadlo mi, že by som sa mohla prihlásiť do kuchárskej školy. Vtedy však zasiahol môj vtedajší šéf a ponúkol mi pozíciu kuchárky, čím mi vlastne otvoril bránu do kuchyne. Vďaka nemu som nemusela míňať peniaze na štúdium a mohla som začať rovno pracovať v kuchyni.
To považujem asi za najväčší zlom vo svojej kariére.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň na pozícii sous-chefa v reštaurácii, akou je Chambar? Čo všetko máš na starosti a koľko hodín denne tráviš v kuchyni?
Naša reštaurácia ponúka cez víkendy brunch menu. Tento brunch mám na starosti ja. Od stredy do piatka teda pripravujem všetko potrebné na brunch a zároveň robím väčšinu príprav na večerné menu. Ide napríklad o prípravu klobás, údenie rýb a slaniny, prípravu mäsovej zmesi na burgre či foie gras a paštét.
Denne pracujem 10 hodín, niekedy aj viac. Podľa toho, ako ma potrebujú. Ak máme veľký nápor hostí, niekedy pomáham aj počas večerného servisu.
Gastronomické kuchyne bývajú známe prísnou hierarchiou a vysokým pracovným tempom. Ako fungujú tieto pravidlá v Kanade?
Naša reštaurácia sa nachádza v tesnej blízkosti Rogers arény, ktorá leží takmer v srdci Vancouveru. Koná sa v nej množstvo koncertov a hráva sa tam aj hokej.
Počas dvoch hodín dokážeme obslúžiť až 300 ľudí. Niekedy je to poriadne hektické a vtedy ideme ako mašiny. Najviac sme v takých chvíľach vďační za ľadovú sódu s citrónom, pretože teplota v kuchyni môže dosiahnuť aj 40 °C, možno dokonca viac. Nie každý je na také podmienky stavaný.
Pokračovanie článku na druhej strane
