Na obrazovke sa otvárajú dvere do pivnice, hudba neveští nič dobré a hlavný hrdina opäť robí rozhodnutie, za ktoré by si zaslúžil odobrať občiansky preukaz. Niekto sa v tej chvíli schová za vankúš. Iný sa prisunie k partnerovi a zistí, že večer možno neskončí iba záverečnými titulkami.
Spojenie strachu a vzrušenia dostalo v angličtine prezývku scarousal. Podľa webu The Sun opisuje zážitok, pri ktorom desivá atmosféra či napätie prebudia aj intímne túžby.
Znie to ako zvláštny dôvod na spoločný filmový večer, no súvislosť medzi strachom a príťažlivosťou skúmajú psychológovia už celé desaťročia. Vysvetlenie siaha k telesným reakciám, ktoré môžu sprevádzať oba zážitky. Srdce totiž búši pri viacerých príležitostiach a mozog nemusí vždy správne rozlúštiť, prečo prišlo tentoraz.
Zatiaľ čo jeden partner úzkostlivo kontroluje zámok na vchodových dverách, toho druhého môže horor naladiť na niečo horúcejšie. Ani jeden z nich večer nepochopil nesprávne. Rovnaká scéna môže v dvoch ľuďoch vyvolať úplne odlišné pocity.
Keď si mozog pomýli poplach s príťažlivosťou
Psychológ Justin Lehmiller z Kinseyho inštitútu vysvetľuje, že strach aktivuje sympatický nervový systém a s ním aj tzv. reakciu fight or flight, teda bojuj alebo uteč. Pri tej sa zrýchľuje tep aj dýchanie a stúpa krvný tlak. Podobné zmeny však sprevádzajú aj posteľné vzrušenie.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneMozog preto niekedy môže pripísať telesné rozrušenie príťažlivosti človeka, ktorý sedí vedľa nás. Psychológovia hovoria o nesprávnom pripísaní vzrušenia. Jednoducho povedané, telo spustilo alarm, ale hlava si ho mohla vysvetliť ako flirt.
Známy experiment Donalda Duttona a Arthura Arona z roku 1974 porovnával mužov na vratkom visutom moste a bezpečnejšom moste. Stretli tam výskumníčku, ktorá im ponúkla telefónne číslo pre prípadné otázky.
Zo skupiny na desivejšom moste jej zavolalo deväť z osemnástich mužov, ktorí číslo prijali. V druhej skupine len dvaja zo šestnástich. Výsledok podporil možnú súvislosť strachu a príťažlivosti, hoci samotní autori upozorňovali na rozdiely medzi návštevníkmi oboch miest.
Hororové rande má svojich fanúšikov
Prieskum Grindru medzi 1 100 aktívnymi používateľmi v USA priniesol výrazné číslo. 82 percent uviedlo, že ich niekedy uviedlo do rozpakov napätie pri horore alebo strašidelnej atrakcii. Medzi spomínanými filmami boli Interview s upírom, Americké psycho či Jenniferino telo.
Zaujímavý bol aj ďalší výsledok. 68 percent respondentov uviedlo úspešnú skúsenosť so zbližovaním sa počas filmu pod zámienkou strachu, či už tento krok urobili sami, alebo ho zažili od druhého človeka. Staré filmové „bojím sa, pritúľ ma“ má teda stále svoje publikum.
Viac strachu nemusí znamenať viac zábavy
Nový rozmer pridáva výskum z dánskej strašidelnej atrakcie publikovaný v roku 2020. Vedci sledovali 110 návštevníkov, merali im tep a zisťovali, ako veľmi sa báli a bavili. Najväčší pôžitok súvisel s primeranou intenzitou strachu. Príliš slabý zážitok nudil, príliš silný už zábave nepridával.
Niektorí dospelí zapájajú do intimity aj dohodnutú hru so strachom, označovanú ako fear play. Jej základ však tvoria súhlas, jasné hranice a možnosť okamžite prestať.
Pri bežnom filmovom večeri úplne postačí vybrať snímku, ktorú chcú vidieť obaja. Ak jeden túži po bozku a druhý po rozsvietení všetkých svetiel, diaľkový ovládač bude užitočnejší než ďalšie prekvapenie.
Strach a príťažlivosť idú zdanlivo ruka v ruke
Podobný efekt vedci skúmali aj na horských dráhach. Psychologičky Cindy Meston a Penny Frohlich oslovili 300 ľudí pred jazdou alebo po nej.
Tí, ktorí sa viezli s niekým iným než partnerom, hodnotili človeka na fotografii po jazde ako príťažlivejšieho. U návštevníkov sprevádzaných partnerom sa rozdiel neukázal. Adrenalín teda môže zamiešať dojmami, no lístok na horskú dráhu úspešný flirt nezaručí.
Niekedy však neláka strašenie, ale jeho hlavní predstavitelia. V Lehmillerovom prieskume medzi viac než štyritisíc dospelými Američanmi približne tretina priznala fantáziu o mytologickej bytosti a viac než polovica o postave z knihy či filmu. Upíri tak zjavne bodujú aj mimo hororových festivalov.
Lehmiller medzi možnými vysvetleniami spomína túžbu po novosti. Nadprirodzené príbehy dávajú predstavivosti priestor uniknúť z rutiny, takže príťažlivosť temnej postavy nemusí súvisieť so strachom. Niekedy zaujme vzhľad, inokedy dobrodružstvo. Fantazírovať o tajomnom upírovi a nadšene preverovať podozrivé zvuky v skutočnej pivnici sú predsa len dve rozdielne záľuby.
