Napriek tisícročiam skúmania oblohy nás stále dokážu prekvapiť aj časti vesmíru, ktoré sú ku planéte Zem relatívne blízko. Moderné prístroje vedcom však bádanie kozmu uľahčujú. Malými krôčikmi sa tak posúvame k lepšiemu pochopeniu toho, čo sa mimo našej planéty deje.
Dalo by sa čakať, že poznanie o tom, koľko planét sa nachádza v Slnečnej sústave, je jedna z tých jednoduchších otázok. Planéty sú predsa veľké a len ťažko prehliadnuteľné. Vývoj spojený so zrušením štatútu planéty pre Pluto a jeho rekvalifikovanie na trpasličiu planétu však hovorí o opaku.
Ako píše portál National Geographic, astronómovia pred pár dňami objavili objekt, ktorý by mohol byť ďalšou, doteraz neznámou planétou.
Schovaný objekt
V hlbinách vesmíru sa za obežnou dráhou Neptúna a zároveň v oblasti za Plutom skrýva zaujímavý a potenciálne prelomový objekt.
Astronómovia pomocou špičkových nástrojov nedávno identifikovali nezvyčajné teleso s označením 2026 ED138, ktoré by sa čoskoro mohlo stať oficiálne šiestou uznanou trpasličou planétou v našej Slnečnej sústave. Tento objav odhaľuje, že okraj nášho planetárneho systému má stále obrovské množstvo tajomstiev, ktoré len čakajú na svoje odhalenie.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneZa prekvapivým nálezom stojí špecializovaný tím astronóma Matthewa Holmana z Centra pre astrofyziku (Harvard & Smithsonian), ktorý pôsobí v rámci operácií observatória Very C. Rubin v Čile.
Počas analýzy obrovského množstva dát zozbieraných začiatkom roka 2026 Holman narazil na pohybujúci sa objekt. Využil pritom špeciálny vyhľadávací kód schopný prechádzať miliardy záznamov vesmírnych detekcií a spájať ich do ucelených dráh.
Hoci sa objekt nachádza vo vzdialenosti približne 46 astronomických jednotiek od Slnka, jeho jasnosť bola na takú obrovskú vzdialenosť nezvyčajne vysoká. Jedna astronomická jednotka zodpovedá vzdialenosti Zeme od Slnka. Pre ilustráciu – Pluto je od Slnka vzdialené 40 astronomických jednotiek.
Prvotné prepočty a analýzy naznačujú, že 2026 ED138 má priemer v rozmedzí od 600 do 1 500 kilometrov. Vďaka týmto rozmerom by išlo o jedno z najväčších telies objavených v tejto časti vesmíru.
Predbežné pozorovania navyše ukazujú, že teleso disponuje mierne naklonenou dráhou. To vedie vedcov k domnienke, že objekt bol v minulosti gravitačne ovplyvnený obrími planétami, najmä Neptúnom, čo ho vyviedlo z jeho pôvodnej trajektórie.
Dôležitý vedecký pokrok
Tento objav by bol takmer nemožný bez unikátnych schopností observatória Very C. Rubin, ktoré sídli na vrchole hory Cerro Pachón v Čile. Vďaka obrovskému zrkadlu dokáže tento prístroj zachytiť aj extrémne vzdialené telesá, ktoré staršie teleskopy prehliadali. Zverejnenie informácií o objave tak podčiarkuje silu moderných technológií.
Vedci v súčasnosti plánujú ďalšie podrobné pozorovania, najmä v infračervenom spektre, ktoré pomôžu presne určiť skutočnú veľkosť a povrchové vlastnosti tohto ľadového sveta.
Ak sa štatút telesa oficiálne potvrdí, 2026 ED138 obohatí úzku rodinu trpasličích planét a pomôže astronómom lepšie pochopiť dynamiku, vznik a vývoj vonkajších oblastí našej Slnečnej sústavy. Momentálne k trpasličím planétam patria Pluto, Haumea, Makemake, Eris a Ceres.
Observatórium Rubin navyše plánuje systematicky snímať celú južnú oblohu počas nasledujúcich desiatich rokov. Znamená to, že podobných fascinujúcich objavov sa v blízkej budúcnosti môžeme dočkať omnoho viac.
