Otázka účasti ruských reprezentantov na medzinárodných hokejových podujatiach opäť rezonuje na športovej aj politickej scénou v celej Európe. Reakcie na rozhodnutie Športového arbitrážneho súdu (CAS), ktoré otvorilo dvere pre návrat ruských tímov do súťaží, vyvolali podľa očakávaní vlnu ostrého nesúhlasu, diplomatických protestov a konkrétnych bojkotov.
Kým IIHF čelí tlaku právnych verdiktov, politickí predstavitelia viacerých európskych štátov spolu s národnými hokejovými zväzmi zaujali rázne stanovisko. Šport sa nemôže tváriť, že vojenský konflikt na Ukrajine neexistuje.
Kým viaceré štáty z elitnej kategórie reagujú radikálne, Slovensko je zatiaľ zdržanlivé.
Štáty protestujú
Nekompromisný postoj zaujalo Fínsko, pričom fínski predstavitelia deklarovali, že využijú všetky dostupné prostriedky na to, aby zabránili účasti Ruska. K bojkotu sa pripojili aj ďalšie krajiny vrátane Švédska, Dánska či Lotyšska, čím sa vytvoril silný blok, informuje Reuters.
Aj Nórska hokejová asociácia oficiálne potvrdila, že jej národný tím nenastúpi na zápasy proti Rusku na majstrovstvách sveta v roku 2027. Nórski predstavitelia argumentujú predovšetkým pretrvávajúcimi bezpečnostnými rizikami a geopolitickým napätím.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneTýmto krokom sa Nórsko pripojilo k rastúcemu bloku severských a pobaltských krajín, ktoré odmietajú akúkoľvek športovú konfrontáciu s krajinou vedúcou agresívnu vojnu.
Situácia v Česku
Ostrú odozvu má táto téma aj v Českej republike, kde sa politická reprezentácia pridala k protestujúcim štátom. Prezident Petr Pavel rázne odmietol návrat ruských športovcov na medzinárodné šampionáty, kým na Ukrajine pokračuje vojna.
„Keď sa na to pozrieme z toho širšieho kontextu, Rusko je krajinou, ktorá už piaty rok vedie agresívnu vojnu, pri ktorej umierajú tisíce ľudí. Spôsobilo obrovské materiálne škody a za celú dobu neprejavilo žiadnu zásadnejšiu snahu konflikt ukončiť a doviesť ho k mierovým jednaniam,“ povedal Pavel.
Podobne kategorický postoj zaujal aj premiér Andrej Babiš. Podľa jeho slov by účasť ruských hokejistov vysielala nebezpečný signál. Vytvárala by tiež falošný dojem, že zabíjanie a vojnový stav sú v modernom svete normálne.
Praktická rovina riešenia tejto situácie v Česku naráža aj na legislatívne a bezpečnostné bariéry. Minister vnútra upozornil, že verdikt arbitrážneho súdu nijako automaticky nezaväzuje české úrady k tomu, aby ruským reprezentáciám umožnili vstup do krajiny. Naďalej totiž zostávajú v platnosti reštriktívne opatrenia a vládne nariadenia týkajúce sa zákazu udeľovania víz ruským občanom a športovým delegáciám.
Slovensko je zdržanlivé
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré zatiaľ nezaujali žiadne jasné stanovisko. „Slovenský zväz ľadového hokeja rešpektuje rozhodnutie príslušných medzinárodných orgánov a bude čakať na ďalší postup, ktorý v tejto veci prijme Rada IIHF,“ uviedol SZĽH v oficiálnom vyjadrení.
Návrat Rusov na hokejové majstrovstvá sveta okomentoval aj premiér Robert Fico. „Vždy som odmietal zaťahovanie športu do politiky. A vždy som sa rovnako pýtal, akú hodnotu má zlatá medaila, ak na ceste k nej netreba poraziť aj ruských hokejistov, ktorí nespochybniteľne patria medzi najlepších na svete,“ povedal vo videu.
Ekonomický aspekt
Odpor voči ruskej účasti presahuje hranice samotných zápasov a zasahuje do sféry ekonomických partnerstiev. Významní komerční sponzori a nadnárodné spoločnosti začali verejne deklarovať, že podpora šampionátu, na ktorom by štartovalo Rusko, je v priamom rozpore s ich hodnotami.
Hrozba odchodu tradičných partnerov a sponzorov vytvára na Medzinárodnú hokejovú federáciu (IIHF) masívny tlak. Niektoré mestá dokonca už avizovali, že v prípade účasti Ruska odmietnu organizovať mládežnícke či seniorské šampionáty.
