Tráviš na mobile viac času, než by si si chcel priznať? Rozsiahly prieskum Eurobarometra z jari 2026 ukázal, že moderné technológie radikálne zasahujú do našich životov. Navyše sa ukazuje, že duševné zdravie mladých ľudí vo veku 13 až 18 rokov čelí bezprecedentnému tlaku.
Osobitná pracovná skupina pre bezpečnosť detí na internete predstavila výsledky rozsiahleho zberu dát z celej Európskej únie. Tieto zistenia odhalili zásadný vplyv neustáleho scrollovania na celkovú psychiku.
Ukazuje sa, že nadmerný čas strávený pred obrazovkou prináša množstvo skrytých rizík pre každého dospievajúceho.
Alarmujúce čísla a nekonečný čas pred displejom
Mladí Európania trávia na internete v priemere 4,5 hodiny počas bežného školského dňa. Cez víkendy sa však tento čas vyšplhá až na priemerných 6,1 hodiny denne. Naša krajina sa drží presne na úrovni európskeho priemeru s rovnakou víkendovou hodnotou.
Najmenej času venujú online svetu dospievajúci na Cypre, v Luxembursku a na Malte. Opačný extrém predstavujú mladí ľudia vo Švédsku s neuveriteľnými 7,3 hodinami. Podobne vysoké čísla vykazuje aj susedné Česko so siedmimi hodinami a Poľsko s takmer siedmimi hodinami.
Približne 40 % mladých v celej EÚ otvorene priznáva, že pred obrazovkou trávi priveľa času. Na Slovensku si tento nelichotivý fakt uvedomuje zhruba 37 % opýtaných tínedžerov. Taktiež platí, že digitálne návyky si budujeme už v ranom detstve.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneTí respondenti, ktorí začali používať sociálne platformy pred dovŕšením desiatich rokov, presedia cez víkend pri displeji až 7,5 hodiny denne. Ak sa k sieťam dostali až po štrnástke, čas klesá na 5,7 hodiny. Desivým zistením zostáva, že vyše 10 hodín denne trávi online až 14 % tínedžerov.
Ako vnímajú duševné zdravie mladých ich vlastní rodičia
Generačný rozdiel v pohľade na digitálny svet je oveľa hlbší, než by sme čakali. Rodičia totiž systematicky podceňujú presný čas, ktorý ich vlastné deti presedia so smartfónom v ruke. Okrem toho vnímajú celkový dopad technológií podstatne prísnejšie než samotná mladá generácia.
Kým takmer polovica tínedžerov vidí prínos sietí optimisticky, iba 21 % dospelých zdieľa rovnaké nadšenie. Naopak, negatívny dopad na vývoj dieťaťa pripúšťa až 36 % európskych rodičov. Pre porovnanie, negatívny vplyv na seba samého vníma iba 18 % samotných mladých ľudí. Tento rozpor sa prejavuje aj na Slovensku, kde negatívny dopad vníma 17 % mladých a 30 % rodičov.
Najväčšie obavy vyjadrujú dospelí v Bulharsku, Grécku a Rakúsku, kde kritika presahuje 44 %. Naopak, najspokojnejší používatelia žijú na Malte a Cypre, kde pozitívny vplyv uvádza až 80 % opýtaných.
Toxický obsah, manipulácia umelej inteligencie a sociálny tlak
Virtuálny priestor so sebou prináša aj obrovské množstvo škodlivého obsahu, s ktorým sa stretáva väčšina dospievajúcich. Tento fenomén navyše prudko narastá s každou ďalšou hodinou strávenou na obrazovke. Vystavenie nebezpečným príspevkom sa pri dlhom scrollovaní dokonca zdvojnásobuje.
Medzi najväčšie nástrahy patrí nerozpoznateľný obsah z umelej inteligencie, ktorý zmiatol 39 % mladých v EÚ a 36 % na Slovensku. Rovnako vážnym problémom sú zavádzajúce a falošné správy, ktoré denne manipulujú s verejnou mienkou. Preto je dnes kritické myslenie dôležitejšie než kedykoľvek predtým.
Mladí Slováci sa často stretávajú aj s otvorenou propagáciou hazardných hier a všadeprítomnými nenávistnými prejavmi. Až 28 % z nich navyše pociťuje nátlak v otázkach vzhľadu a nakupovania vecí. Tieto toxické vzorce správania následne vážne podkopávajú duševné zdravie mladých v našej spoločnosti.
Pri pohľade na tieto dáta nemôžeme byť prekvapení, keď sa na úrovni Európskej únie neustále debatuje o pravidlách, ktoré by regulovali používanie sociálnych sietí deťmi.
