V ďalšom článku o slovenskej mafii sa trochu podrobnejšie pozrieme na bossa Jána Takáča a jeho kumpána v zločine Jozefa Surovčíka. Takáč vytvoril gang (jeho príslušníci boli známi ako takáčovci), ktorý patril k najsilnejším na celom Slovensku a bol aktívny najmä v centre Bratislavy, neskôr ale aj v Trnavskom či Nitrianskom kraji.
Samotný Takáč bol tiež zaujímavou osobou. Nebol to totiž primitívny agresor ako Tuti Daniš či Tibor Pápay a príliš si nepotrpel ani na okázalé predvádzanie svojej moci a bohatstva. Keď ale bolo treba, vedel zasiahnuť neobyčajne tvrdo.
Nenápadný mafián
Ako väčšina slovenských mafiánov, aj Takáč zacítil príležitosť ľahkého zbohatnutia, keď sa zmenili spoločenské pomery. Revolúcia v roku 1989 spôsobila pád komunistického režimu a mnohí pochybní podvodníčkovia sa veľmi radi chopili šance a začali rozbiehať vlastný biznis, často na hranici či za hranicou zákona. Samotný Takáč začínal ako vyhadzovač v obľúbenom vysokoškolskom V-klube.
Po revolúcii sa vrhol na podnikanie, začínal fakturačnými podvodmi či predajom nábytkárskeho tovaru. Ako vlastne všetci slovenskí mafiáni, aj on vedel, že veľké peniaze ležia v rôznych podnikoch, baroch, diskotékach či herniach, ktoré sa začali rojiť ako huby po daždi. Zhromaždil okolo seba skupinu verných a začal od podnikateľov vyberať výpalné. Išlo o klasický systém: ak nezaplatíš, nedopadneš dobre, prípadne ti vypálime podnik.
Niet sa teda čo čudovať, že veľa ľudí radšej zaplatilo, aby mali pokoj. Takáč na maskovanie svojich kšeftov s výpalným založil aj vlastnú SBS službu. Tým si pred políciou zaistil isté krytie, hoci v tej dobe bolo verejným tajomstvom, že mnoho takýchto SBS-iek funguje práve na princípe výpalníctva a nelegálnej činnosti. O jeho aktivitách dobre hovorí aj samotný názov jednej jeho firmy zameriavajúcej sa na ochranu majetku a osôb: Vallis. Ten bol skratkou dvoch slov: valcujeme a lisujeme.
Ako uvádza aj portál Aktuality, išlo o jednoznačný kód, ktorý naznačoval, že Takáč a jeho skupina boli ochotní uchýliť sa k násiliu, ak to bude potrebné. Analytici sa však zhodujú, že samotný Takáč bol skôr nenápadný človek a podľa svedkov príliš agresívne nepôsobil. Zdá sa však, že to bola len dobre zvolená maska. S tými, ktorí neskákali podľa jeho pravidiel, sa dokázal porátať veľmi brutálne. Napokon, v roku 1998 mal sám opletačky so zákonom, keď ho stíhali za ozbrojenú lúpež. Známa bola tiež jeho závislosť od drog, konkrétne od kokaínu.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
Herne ako výnosný biznis
Takáč síce mal autoritu a dokázal si vybudovať rešpekt, ale chýbal mu intelekt na premyslenejšie podvody a kšefty. Preto spojil sily s ďalším mafiánom Jozefom Surovčíkom. Toho niektorí analytici označujú ako človeka, ktorý stál tak trochu mimo klanu takáčovcov, ale z analýzy ich vzájomných aktivít je jasné, že de facto do skupiny patril. Surovčík sa zameral na reštauračný biznis, teda rôzne bistrá, pohostinstvá a hlavne herne.
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- Prečo Ján Takáč spojil sily s Jozefom Surovčíkom
- Ako prebiehali ich spoločné kšefty
- Čo sa stalo, keď sa do vecí zamiešali albánski drogoví díleri
- Ako ho napokon zavraždili
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám na EMEFKA, Startitup, Fontech
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom