Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila, že v severských neutrálnych štátoch Fínsku a Švédsku stúpla podpora vstupu do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) na rekordnú úroveň.
Fínsko a Švédsko počas studenej vojny a desaťročí po nej neuvažovali o vstupe do aliancie. Najnovšie agresorské kroky Ruska však vyvolali myšlienky na začlenenie do NATO.
Prieskum, ktorý si tento týždeň objednala fínska televízia YLE, ukázal, že po prvý raz viac ako 50 % Fínov podporuje vstup do NATO. V susednom Švédsku podobný prieskum ukázal, že počet tých, ktorí sú za členstvo v NATO, prevyšuje počet tých, ktorí sú proti.
Útok na Ukrajinu podnietil Fínsko aj Švédsko, aby upustili od svojej politiky neposkytovania zbraní krajinám vo vojne, a poslali na Ukrajinu útočné pušky a protitankové zbrane. V podaní Švédska je to prvá takáto vojenská pomoc od roku 1939, keď pomáhalo Fínsku proti Sovietskemu zväzu.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí sa voči tomu ohradilo a vyjadrilo znepokojenie nad tým, čo označilo za snahy Spojených štátov a niektorých ich spojencov „zatiahnuť“ Fínsko a Švédsko do NATO. Varovalo, že Moskva bude nútená prijať odvetné opatrenia, ak by vstúpili do aliancie. Vlády Švédska a Fínska odpovedali, že si nenechajú diktovať od Ruska ich bezpečnostnú politiku.
Neexistujú žiadne stanovené kritériá pre vstup do NATO, no ašpirujúci kandidáti musia spĺňať určité politické a iné podmienky. Mnohí pozorovatelia sa domnievajú, že Fínsko a Švédsko by sa kvalifikovali na rýchly vstup do NATO bez zdĺhavých rokovaní a členstvo by sa mohlo stať realitou v priebehu niekoľkých mesiacov.