O prípade známom ako Enfieldský poltergeist či Enfieldské strašenie máš určite aj ty sám nejaké povedomie. Teda aspoň v prípade, ak si videl úspešný a populárny horor V zajatí démonov 2 od Jamesa Wana, ktorý sa zaoberal práve týmto prípadom. Ako to už chodí, filmári si určité aspekty prikrášlili a zdramatizovali. Aká však bola skutočnosť?

V tomto článku sa na celé strašenie pozrieme bližšie a predstavíme si všetky podstatné fakty.

Podivné udalosti začínajú

Celý príbeh sa začal odvíjať v auguste roku 1977 v štvrti Brimsdown v londýnskom obvode Enfield. Terčom údajných paranormálnych síl sa mala stať rodina, pozostávajúca zo slobodnej matky Peggy Hodgson a jej dvoch dcér Margaret (13) a Janet (11).

Peggy 31. augusta 1977 večer celá rozrušená a vydesená zavolala na políciu s tým, že videla, ako sa nábytok sám od seba pohybuje. Tvrdila, že dvere do izby jej zatarasila skriňa, ktorú následne nevedela odtlačiť.

Policajti boli síce skeptickí, ale napriek tomu do bytu vyslali policajtku. Tá neskôr potvrdila, že videla, ako sa sama od seba pohybuje stolička. Iné zdroje hovoria aj o tom, že policajtka sa snažila so stoličkou pohnúť, ale nedokázala to. Tento incident však mal byť len spúšťačom oveľa desivejších udalostí.

Levitujúci nábytok bol len začiatok

Zdalo sa, že v byte rodiny Hodgsonovcov sa odohrávajú veci, v ktorých majú prsty nadprirodzené sily. V byte údajne praskali žiarovky, ohýbali sa príbory, ozývali sa hlasné zvuky a vznášali sa kusy nábytku. Bolo počuť neľudské hlasy a zlovestný smiech. Našli by sme dokonca tvrdenia o tom, že samotné sestry Margaret a Janet levitovali vo vzduchu, prípadne ich niečo neviditeľné ťahalo za vlasy.

Zdalo sa, že zlovestná entita sa zamerala špeciálne na mladšiu Janet. Celý prípad sa dostal na predné stránky novín Daily Mail a Daily Mirror a reportéri rodinu často navštevovali. Okrem toho sa do prípadu začali angažovať aj vyšetrovatelia paranormálnych javov.

Medzi prvými, ktorí rodinu Hodgsonovcov navštívili, boli Maurice Grosse a Guy Lyon Playfair zo Society for Psychical Research. Oni sami mali byť svedkami nevysvetliteľných úkazov, ktoré sa sústredili práve na malú Janet. Zároveň treba dodať, že hlavne Playfair (hoci veril tomu, že rodinu týrali nadprirodzené sily) začal sestry podozrievať, že niektoré udalosti zveličovali, prípadne si ich rovno vymysleli.

Vyšetrovanie

Na scéne sa objavil aj známy tandem démonológov Ed a Lorraine Warrenovci. Tí rodinu navštívili v roku 1978 a vyhlásili, že udalosti sú prejavom démonickej aktivity. Janet často hovorila neprirodzene hrubým hlasom a tvrdila, že v nej prebýva duch muža menom Bill Wilkins.

O celý prípad sa ale zaujímala aj psychologička Anita Gregory, ktorá rozhodne nebola presvedčená o tom, že sa tu odohráva niečo nadprirodzené. Ako uviedla, správanie dievčat jej pripadalo veľmi podozrivé a navyše pomocou skrytej kamery odhalila Janet pri podvode, keď v kuchyni ohýbala lyžičky.

Ako podozrivý bol vnímaný aj video záznam reportérov, ktorí so sestrami robili rozhovor. Keď sa Janet spýtali, aký je to pocit byť strašená duchom, ona odpovedala: „To nie je strašenie,“ na čo ju Margaret polohlasom zahriakla.

Podvod či fakt?

Rodina mala byť nadprirodzeným silám vystavená celých 18 mesiacov, teda do roku 1979. Potom už neboli hlásené žiadne paranormálne aktivity. Kde je ale pravda? Naozaj bola rodina Hodgsonovcov týraná niečím, čo nepochádzalo z tohto sveta? Podľa paranormálnych vyšetrovateľov na čele s Warrenovcami to tak určite bolo.

Na druhej strane, skeptici tvrdili, že dôkazy, ktoré mali potvrdzovať nadprirodzené udalosti, sú veľmi chabé. Podľa Anity Gregory bol celý prípad podvodom, ktorý spískali obe sestry, aby na seba strhli pozornosť.

K podobnému záveru došiel aj skeptik Joe Nickell, ktorý sa dlhodobo podobnými prípadmi zaoberá. Ten tvrdil, že hlas muža menom Bill, ktorý hovoril skrz Janet, je len prostý trik bruchovravectva. Skladba viet a frazeológia sa navyše vôbec nepodobala dospelému človeku, ale dieťaťu.

Veľmi podivne tiež pôsobili fotky zachytávajúce levitujúcu Janet. Na nich síce môžeme vidieť dievča vo vzduchu, ale v skutočnosti sa zdá, akoby bol záber cvaknutý, keď vyskočila z postele.

S odstupom rokov Janet pripustila, že spolu so sestrou niektoré situácie nafingovali. Faktom ale je, že dnes je enfieldský poltergeist považovaný za ukážkový príklad podvodu. Hoci niektorí paranormálni vyšetrovatelia dodnes tvrdia, že išlo o skutočný prejav nadprirodzenej aktivity, iní sa na celý príbeh pozerajú oveľa skeptickejšie.

Táto udalosť sa stala predmetom viacerých dokumentov, ako aj minisérie The Enfield Haunting z roku 2015. Na strieborných plátnach sme si potom mohli vychutnať už spomenutý horor V zajatí démonov 2 od Jamesa Wana.