Niektorí zákazníci si heslo „náš zákazník, náš pán“ vysvetľujú viac ako „všetci tu povinne obsluhujte moju kráľovskú prdel“. Lenže tak to, bohužiaľ, nefunguje a aj predavačky sú len ľudia, ktorí majú tiež len jedny nervy. A ak robíš niektorú z týchto vecí, tak im na ne parádne hráš.
1. Keď si niekto vezme do kabínky viac vecí, ako je povolené.
2. A potom v nej nechá totálnu spúšť, lebo povešať tie veci naspäť na vešiaky a dať ich všetky na stojan na to určený je nad ich schopnosti.
3. Keď sa jej niekto opýta, či tam pracuje, aj keď má očividne menovku a väčšinou aj firemné tričko.
4. Keď niekto žobre pri pokladni o nejaké to percento dole.
5. Alebo keď sa snaží uplatniť si zľavový kupón na veci už zlacnené a vlastne očakáva, že to dostane celkom zadarmo (alebo ešte ideálne dá obchod peniaze jemu).
6. Ešte lepšie je, keď je zľavový kupón už polroka neplatný a zákazník sa tvári ako neviniatko, že on si to, chudáčik, nevšimol.
7. Keď sa zákazník snaží vrátiť tovar v čase, keď je to už nemožné. Ono to totiž nefunguje tak, že si kúpiš tričko, vynosíš ho jednu sezónu a potom ho pôjdeš vrátiť.
8. Keď niekto vojde do obchodu päť minút pred záverečnou.
9. A pokračuje vo svojej nákupnej horúčke aj napriek tomu, že už je dávno po nej.
10. Keď niekto rozhádže regál, ktorý si práve upratal.
11. Keď niekto vyruší asistenta predaja uprostred rozhovoru s iným zákazníkom. Predstav si, nemáš modrú krv ani zlatú kreditnú kartu, a tým pádom ani prednosť a špeciálne zaobchádzanie. Zmier sa s tým.
12. A potom sa ten istý človek predbieha v rade na pokladňu. (Čiže v preklade – ako spoznáš idiota v obchodnom centre.)
13. Keď sa pýtaš, koľko určitý tovar stojí, aj napriek tomu, že je na ňom nálepka veľká ako červená na semafore.
14. Keď sa niekto rozpráva s asistentom predaja a zároveň sa vybavuje na telefóne. To by bol vrchol neslušnosti v akejkoľvek situácii.
15. Keď sa niekto dožaduje manažéra v sekunde, ako všetko nejde presne podľa jeho plánu. Lebo on sedí vzadu, zavretý v sklade, a čaká presne na takého exota, ako si ty, aby sa s ním mohol hodinu naťahovať kvôli cene za igelitku.
16. Keď sa niekto snaží votrieť do oblasti, ktorá je jasne označená „len pre zamestnancov“. Čítať sa predsa učí ešte na prvom stupni základnej školy, nie?
17. Keď si dovlečieš do obchodu celé švédske stoly. A potom sa zababranými rukami prehrabávaš v stojanoch s oblečením. A potom sa tváriš ohromne urazene, keď sa ťa niekto snaží slušne vyhodiť.
18. Keď niekto nechá nákupný vozík uprostred parkoviska.
19. Alebo si ho rovno zoberie domov, veď jeden predsa nebude nikomu chýbať…
20. Keď sa opýtaš predavačky, či by sa ti mohla pozrieť dozadu na tričko na tvoju veľkosť. Naozaj je toto prvýkrát, čo si sám kupuješ tričko?
21. Keď necháš svoje deti len tak splašene pobehovať po obchode. Fakt sú aj ideálnejšie miesta, kam môžeš zobrať svoje deti, ako obchodné centrum. Napríklad ihrisko.
22. Keď už má zákazník nablokovanú polovicu nákupu a potom si odbehne „ešte pre nejakú maličkosť“. Veď ľudia za ním majú času dosť, oni počkajú…
23. Keď sa niekto snaží zaplatiť dvojeurovú položku tou najväčšou možnou bankovkou a potom prevracia očami, lebo predavačke trvá sto rokov mu vydať.
24. A na záver, najotrepanejší vtip v histórii predaja – „Pokladňa to nechce naskenovať, tak to určite musí byť zadarmo, že?“
