Nie každý rodič je automaticky dobrý kuchár a tieto príhody ľudí z Redditu to jasne potvrdzujú. Na sociálnej sieti sa nedávno podelili o jedlá, ktoré im rodičia svojou neschopnosťou pripraviť ich správne znechutili na celé roky… až dokiaľ jedného dňa nezistili, že môžu chutiť aj inak. Ktoré to boli?
1. Môj otec vždy hovorieval, že huby musíš pridať do jedla úplne nakoniec, takže ostanú prakticky surové. Polovicu života som žil v domnienke, že neznášam huby. Potom som ich jedného dňa ochutnal v reštaurácii – krásne dozlatista opražené. Skoro som odpadol. Vysvitlo, že chutia podstatne lepšie, keď ti nechrúmu pod zubami.
2. Moja mama vždy varila bez soli. Každý recept, čo mi dala, mal soľ v kolónke „môže byť, nemusí“ a vždy sa čudovala, prečo moje jedlo chutí o toľko lepšie, keď vlastne varíme to isté. Ktovie. Možno je to čierna mágia, možno je to soľ. Pravdu sa asi nedozvieme.
3. Keď som bol malý, nechápal som, prečo ľudia robia okolo steakov toľko kriku. Problém bol v tom, že to, čo som doma dostával ako steak, v skutočnosti steak ani nebol. Mama na nás bola sama, musela nakŕmiť osem hladných krkov, a tak kupovala to najlacnejšie šľachovité mäso, aké bolo. Chutilo odporne, ale v takej situácii človek zje hocičo, čo mu dajú na tanier. Až keď som sa odsťahoval, som zistil, že som 18 rokov úplne podceňoval hovädzie. Teraz ho milujem.
4. Vajíčka natvrdo. Moji rodičia mali hádam tú najhoršiu metódu, aká existuje. Hodili ich do studenej vody, varili pätnásť minút a vybrali ich, až keď voda v hrnci úplne vychladla. Žĺtok bol vždy nechutne sivý a mne sa obracal žalúdok, len čo som sa naň pozrel.
5. Zelenina sa musí variť na pare. Obzvlášť brokolica. Možno keby sme ju sem-tam skúsili upiecť, neutekal by som tak často od stola.
6. Mäso musí byť také suché, až doslova pripomína podrážku – len vtedy je bezpečné ho jesť. Vraveli to naši, tak som si myslel, že to musí byť pravda. Ani jeden z nich by sa nedotkol hovädzieho, ktoré je v strede trochu ružové.
7. Vajíčka. Naši hovorili, že ak zjem viac ako tri vajcia týždenne, zvýši sa mi cholesterol a umriem na zástavu srdca. Nechcite vedieť, koľko som sa stránil vajec ako čert kríža, lebo som si reálne myslel, že ma z nich klepne.
8. Rodičia vždy predvarili mäso, ktoré plánovali grilovať, lebo „na grile sa dostatočne neprepečie“. Kvôli tomu som si celé detstvo myslel, že z duše nenávidím grilované kuracie krídelká. Pár rokov dozadu som urobil vlastnú grilovačku a naši ma obvinili, že ich tým „surovým“ mäsom zabijem. Keď ochutnali, stíchli. Najlepšie krídelká, aké kedy jedli. A koniec koncov, aké som kedy jedol aj ja.
9. Keď som bola malá, vždy sme doma používali len margarín. Vďaka tomu som bola v tom, že maslo je nechutné a nikdy som nedokázala pochopiť, ako ho v reštauráciách pripravujú tak dokonale. Vysvitlo, že to vždy bolo obyčajné maslo so soľou – nič viac, nič menej. Len ja som nevedela, ako chutí skutočné maslo.
10. Špenát. Rybie prsty, ryža a špenát z konzervy – túto vražednú kombináciu som ako dieťa musel jesť aspoň raz do týždňa a v ten deň by som sa najradšej schoval do kľúčovej dierky, len aby ma naši nenašli a násilím to do mňa nenatlačili. Stačila však jedna návšteva u frajerky a pochopil som, že špenát nemusí chutiť ako trest boží. Len ho treba vedieť pripraviť.
11. Moja babka mala veľmi radikálne názory, čo sa jedla týka. Jesť pokrmy zo zahraničných kuchýň z teba robí zradcu. Zelenina zo záhrady sa neumýva, lebo hlina ťa posilní. A čerešnička na torte – pokazené jedlo sa nevyhadzuje. Znovu sa prevarí a potom je dobré. Občas sa divím, že ma od nej po lete neodvážali sanitkou.
12. Moja mama nechala cestoviny vo vode, až dokiaľ ich nešla servírovať. Vtedy boli už prakticky na kašu. Riešenie? Utopiť ich v masle, aby sa tak nelepili.
13. Losos. Mama bola celkom schopná kuchárka, takže som si myslel, že to tak má proste byť a ďalej spokojne žil s vedomím, že losos je najhoršia ryba na svete. Raz ma niekto donútil, aby som si ho objednal v reštaurácii a neveril som vlastným chuťovým pohárikom. ČOŽE?! TOTO JE LOSOS?
14. Celé svoje detstvo som si myslela, že zemiaková kaša sa dá urobiť len z prášku a iný spôsob neexistuje.
15. Slanina. Ako malý som si myslel, že je to tuhý ekvivalent kávy – vonia úžasne, ale je taká horká, až ti pokrúti tvár. Kto by bol čakal, že problém nebol v slanine, ale v tom, že ju otec vždy doslova spálil na popol? Mal som asi 12, keď sme spali u kamaráta a na raňajky sme dostali vajíčka na slanine. Neveril som, že je to to isté jedlo.
16. Keď ideš piecť, cesto musíš miešať v smere hodinových ručičiek, inak sa nepodarí. Naozaj neviem, odkiaľ to moja mama má, no až sa hanbím priznať, ako dlho som sa toho držala.
