Computer generated imagery
Najprv si povieme niečo o počiatkoch CGI, aby sme pochopili, ako aj táto dnes prebytočne užívaná technológia mala obdobie, v ktorej bola pokladaná za zázrak. Boli to sovietski vedci a matematici, ktorí v roku 1968 vytvorili matematický model schopný namodelovať animáciu chodiacej mačky. Potom animáciu rozdelili na fragmenty, ktoré jednotlivo natlačili na papier a eventuálne fragmenty konvertovali na filmový pás. A tak vznikol prvý vizuálny efekt typu CGI.
V roku 1971 sa zas iný tvorca pod menom Peter Foldes rozhodol vytvoriť prvý kompletne CGI animovaný film. Dielo sa volalo Metadata a bolo založené na novom matematickom vzorci vloženom do počítača. Ten spracoval základné krivky, doplnil ich chýbajúce časti a vytvoril tak samostatnú animáciu.
Ďalšími inováciami bol prvý 2D vizuálny efekt v dlhometrážnom filme, konkrétne vo filme Westworld z roku 1973. Tam sa tvorcovia rozhodli simulovať uhol pohľadu robotického pištoľníka, ktorý vidí svet v podobe červeno-žltých pixelov. O pár rokov neskôr sa tí istí tvorcovia rozhodli použiť prvý 3D vizuálny efekt vo filme Futureworld. Išlo o 3D model ruky a tváre, ktoré boli umiestnené na monitoroch vedcov.
Spomenutá ruka ale nebola vymodelovaná tvorcami Westworldu. Išlo o pioniera vizuálnych efektov Eda Catmulla, ktorý ruku vymodeloval päť rokov dozadu ako ukážku potenciálu 3D digitálnej animácie. Vtedy ešte neexistoval hardvér schopný vyprodukovať viac než animáciu 3D ruky, „originálne“ nazvanej „Počítačom vygenerovaná ruka“. Inovátor Catmull ale eventuálne založil štúdio Pixar. Už sa dostávame do známych vôd.
Animatronika
Ďalším esenciálnym prvkom vizuálnych efektov nadchádzajúcej éry boli animatronické postavy. Ide o mechanizmus skrytý v pohyblivej figuríne, ako napríklad legendárny tyranosaurus z Jurského parku. Animatronika bola pred vynájdením CGI spôsob, ktorý tvorcovia využívali na zobrazenie bytostí rôznych veľkostí.
Dnes sú skôr používané v zábavných parkoch alebo vo filmoch ochotných investovať viac času a peňazí do animatronických figurín. Niektoré filmy sú zas súčasťou filmovej série, ktorá sa preslávila využitím animatroniky. Jurský Park má vždy aspoň jedno veľké animatronické stvorenie, Votrelec a Star Wars taktiež, pretože ich filmoví predchodcovia túto techniku využívali naplno.
Animatronika je úzko prepojená s robotikou. Svetlo sveta uzrelo prvého animatronického robota v roku 1939. Bol to robot v podobe psa, ktorý dokázal cez káble prijímať rozkazy k pohybu a fajčeniu. Áno, fajčeniu. Elektro bol ale iba prototyp, eventuálne do hry vstúpili aj iné animatronické systémy, ktoré boli omnoho vyvinutejšie.
Industrial Light & Magic a éra vizuálnych efektov
Spomenuté 3D a 2D inovácie spôsobili, že mnoho mladých režisérov odišlo z bežného natáčania realistických filmov, pretože videli budúcnosť svojich príbehov niekde inde. Napríklad vo vesmíre. Tu do hry prichádza George Lucas, ktorý využil všetky dostupné technológie naplno. Miniatúry, perspektíva, animatronické postavy, ale aj 2D a 3D CGI. Tieto prístupy miešal a vytvoril do tej doby najefektívnejšiu zmes vizuálnych efektov, ktorá si získala divákov naprieč celým svetom.
Dalo by sa povedať, že Star Wars bol začiatok skutočného CGI ošiaľu a dominancie vizuálnych efektov v kinematografii. V roku 1975 bola samotným Georgeom Lucasom založená spoločnosť Industrial Light & Magic (ILM), ktorá stála pri vzniku filmov posúvajúcich hranicu CGI.
ILM si k svojmu menu za pár desiatok rokov existencie pripísalo kopu rôznych prvenstiev, ako napríklad:
- Prvá počítačom čiastočne vygenerovaná hlavná postava filmu (Terminátor 2).
- Vytvorenie prvej počítačom vygenerovanej realistickej kožušiny a vlasov (Jumanji).
- Prvá počítačom kompletne vygenerovaná postava schopná prejaviť emóciu (The Abyss).
- Vytvorenie počítačom kompletne vygenerovanej postavy za pomoci motion trackingu (Star Wars).
A mnoho, mnoho ďalších. Patrí tam napríklad vygenerovanie prvého realistického tvora, konkrétne dinosaurov z Jurského parku, alebo vytvorenie prvej detailnej a realistickej štruktúry ľudskej pokožky. Ich prvenstvá ale nekončia, objavujú dodnes. Spolupracujú na väčšine veľkých hollywoodskych filmov a ich logo môžeme vidieť na konci takmer každej marvelovky. Boli to práve oni, čo robili efekty aj do na začiatku spomenutých Pirátov z Karibiku a Avatara.
Medzi ďalšie filmové štúdiá neustále posúvajúce hranicu možného patrí aj novozélandská spoločnosť Weta FX založená Peterom Jacksonom, režisérom trilógií Pán Prsteňov a Hobbit, v roku 1993. Weta sa postarala o vznik mnohých softvérov schopných simulovať obrovské bitky a pohyby armád a bytostí.
Ako to vyzerá dnes?
Mnohé zo spomenutých, dnes už možno archaických techník sa využívajú úmyselne, kvôli ich archaickosti. Napríklad taký Mad God z roku 2021 je kompletne vystavaný zo stop-motion animácie a vzdáva hold starému spôsobu výroby vizuálnych efektov. Treba povedať, že Phil Tippet, jeden z veteránov ILM, na tomto filme pracoval niekoľko desiatok rokov a výsledok stojí za to.
Na druhej strane spektra ale máme zaužívané a dnes už klasické CGI, ktoré naďalej prebieha zmenami. „Greenscreen“, alebo zelená miestnosť, už pomaly mizne z trhu a v móde je skôr „motion tracking“ alebo „The Volume“, čo predstavuje uzatvorenú miestnosť s niekoľkými obrazovkami simulujúcimi prítomnosť vo fiktívnom svete filmu. V jednoduchosti, kam sa kamera pozrie, tam vidí napríklad mesto, ako to bolo pri filme The Batman z roku 2022.
„Motion tracking“ je dnes využívaný aj pri videohrách a „The Volume“ začína byť spôsob, ktorý volí väčšina Hollywoodu. Veľké značky ako Marvel alebo Star Wars ho používajú neustále. Drvivá väčšina seriálu Mandalorian bola natočená práve v ňom. Neraz sa stáva, že nejakému hercovi z úst unikne, že natáčanie pred „green screenom“ alebo v „The Volume“ čisto neznáša. Niet divu, keďže človek musí využiť všetku svoju predstavivosť na to, aby si vôbec predstavil, čo je okolo neho.
Niektoré produkcie ale kombinujú aj praktické efekty a CGI dokopy. Pri týchto kombináciách väčšinou vznikajú najlepšie výsledky, napríklad posledná trilógia Planéty opíc o opičiakovi Cézarovi a najnovšie Kráľovstvo planéty opíc z roku 2024 natáčali „motion capture“ hercov priamo v teréne. Tieto filmy posunuli naprieč rokmi úroveň detailu CGI do ďalšieho levelu. Stačí si pozrieť, ako realisticky vyzerala srsť opíc v prvom a poslednom filme.
Tvorba vizuálnych efektov teda priamo infiltrovala samotné natáčanie filmu. Kedysi sa triky museli prispôsobiť nárokom ľudí, dnes sa ľudia musia prispôsobiť nárokom techniky.
