História nášho sveta je preplnená hrôzostrašnými, ale aj krásnymi udalosťami a osobnosťami. Pri niektorých častiach našich dejín je ale evidentné, že ľudstvo má všeobecne daný talent na absurdity.
Či už išlo o veľkých vladárov stretávajúcich sa s náhodami, celé impériá zakopávajúce o vlastnú márnotratnosť alebo históriu krášliace výstrelky zvierat, naše podivné dejiny majú všetko a ešte viac.
Kuriózne vynájdenie „Kobrieho efektu“
„Kobrí efekt“ je výraz označujúci situáciu, v ktorej pokus o zlepšenie stavu daný stav ešte zhorší. Od istého bodu v minulosti sa tento výraz používa dodnes. Áno, išlo o kobry.
„Kobrí efekt“ vynašli Briti na začiatku devätnásteho storočia, keď sa dostali do Indie a snažili sa tam vládnuť. V ceste im okrem mnohých iných vecí stáli kobry. Boli extrémne premnožené. Tak sa Briti rozhodli, že na každú jednu kobru vypíšu odmenu. Tá mala motivovať miestnych, aby jedovaté hady lovili.
Tento plán ale dopadol katastrofálne. Keďže bola cena ulovenej kobry nastavená vyššie, než bola cena chovu, asi si viete predstaviť, kam to smerovalo. Indovia začali plazy hromadne chovať a vždy jedného z vrhu usmrtili, predali a pekne zarobili. Populácia kobier teda naďalej rástla a India si pekne privyrobila. Až dokým na to Angličania neprišli.
Incident fantómového holiča
V kalendári nie je dátum, ktorý by nejakým spôsobom nebol spájaný s vraždou. Sériových vrahov a masakrov máme v histórii viac než dosť. Amerika pýšiaca sa ich najväčším počtom ale ponúka aj trocha iný druh zlosynov. Jeden z nich mal za svojho vyčíňania stále našliapnuté na usmrtenie svojej obete, avšak tomuto mužovi, prezývanému „Fantómový holič“, išlo o niečo úplne iné.
V lete roku 1942 sa v americkom štáte Mississipi odohrala séria niekoľkých nočných vlámaní. Vlamač za sebou vždy zanechal stopy. Na oknách, cez ktoré do domov vošiel, zanechal škrabance. Čo ho ale zapísalo do miestnych dejín, bolo to, že nikomu nikdy neublížil. Iba im odstrihol pár centimetrov vlasov a odišiel.
Fantómový holič nebol nikdy dolapený. Jeho identita zostala anonymná a jeho „vystrájanie“ sa zapísalo aj do miestneho folklóru.
Napoleon a králičie prepadnutie
Kto nepozná Napoleona? Veľkolepý francúzsky dobyvateľ, ktorý si podrobil obrovskú časť európskeho kontinentu a dodnes je jeho osobnosť študovaná. Kontroverzný vojnový a politický génius sa však nemohol pripraviť na útok, ktorý mu pripravila sama matka príroda.
Napoleon sa po uzavretí Tylžského mieru v roku 1807 rozhodol osláviť túto dohodu klasickým lovom na králiky. Toto bola typická zábava pre aristokratov a vyššie postavených ľudí tej doby. Povráva sa, že Napoleonov pobočník Alexandre Berthier nazbieral stovky, niektoré pramene hovoria až tisícky králikov, ktoré mali byť vladárom a jeho novými spojencami postrieľané.
Problém ale bol, že králiky boli domestikované. Chlpaté hlodavce vyrazili zo svojich klietok a skákali priamo na Napoleona a jeho pobočníkov, snažiac sa vyšplhať sa na ich nohy a získať dáke krmivo. Pri takom veľkom počte si viete predstaviť, prečo musel Napoleon ujsť späť do svojho voza a z miesta čo najrýchlejšie potupne uniknúť.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
