Kriminálne prípady sa niekedy dostanú do slepej uličky, z ktorej sa vyšetrovatelia nevedia nikam pohnúť. Výsledkom je často to, že prípady odložia do archívov so všetkými detailmi. Možno o pár rokov, ak ich znova otvorí iný tím vyšetrovateľov, prídu na niečo nové. Naskytá sa dotieravá myšlienka, či kriminálnici, ktorí tieto zločiny spáchali, to mali tak dokonale premyslené alebo mali len z pekla šťastie?
Nie každý zvládne utekať pred spravodlivosťou do konca života. Odložené prípady z dávnych rokov boli veľakrát vyriešené za pomoci odoberania DNA vzoriek. Spravodlivosť si tak našla vrahov z minulého storočia, len to určitý čas trvalo.
V prípade týchto zločincov stačila absurdná náhoda, zhoda okolností, ktorá sa udeje len raz za čas.
Za všetkým hľadaj párok
Existuje určitá premisa, ktorá hovorí, že ak sa zločincovi darí dlhodobo unikať pred spravodlivosťou, stáva sa neopatrnejším. Totižto, myslí si, že mu všetko prejde, a má tendenciu riskovať. Možno to bol prípad (slovný zvrat?) aj tohto domového lupiča z Nemecka. Pred 10 rokmi sa odohrala podivuhodná lúpež v Gevelsbergu. Po zločincovi ostal v dome nahryznutý párok. Áno, nielenže svoju obeť olúpil, ešte k tomu ochutnal jej mäsové potravinové zásoby.
Možno sa práve pýtaš, prečo polícia nezískala vzorku DNA z nahryznutého párka? Získala, avšak nemala ju s čím porovnať. Iné záznamy DNA tohto lúpežníka neexistovali v žiadnej oficiálnej databáze. Už sa zdalo, že prípad nebude nikdy vyriešený, avšak o niekoľko rokov neskôr vo Francúzsku došlo k zvratu. Ten istý muž bol zadržaný kvôli inému násilnému zločinu. Po odobratí DNA došlo k zhode. Ten istý muž vykradol v Nemecku niečiu domácnosť!
Spravodlivosť si ho našla. Síce po niekoľkých rokoch, ale našla. Pokiaľ by nebol skúpy na párok, prípadne tak veľmi opovážlivý, možno by navždy unikal pred zločinom spáchaným v Nemecku.
Až na smrteľnej posteli
Na smrteľnej posteli si ľudia obvykle vstúpia do svedomia a snažia sa napraviť chyby, ktoré za život spravili. Podobne na tom bola aj matka vraha 5-ročnej Marie Ridulph. V roku 2008 sa rozhodla svojej dcére (vrahovej sestre) povedať v návale emócií a pocitu viny túto vetu: „John… John to spravil.“ Vrahova sestra vedela, o čo presne ide. Únos a vražda malého dievčatka ešte stále aj po toľkých rokoch rezonovala v ich meste.
Sestra sa rozhodla upozorniť políciu. Vražda Ridulphovej bola odložená už viac ako 40 rokov. Rodičia sa nedožili spravodlivosti a chvíľu sa zdalo, že jej duch nebude nikdy odpočívať v pokoji. Alibi vraha Johna „Tessiera“ McCullougha sa zdalo nepriestrelné. Navyše išlo o uznávaného člena komunity, ktorý mal odslúžených niekoľko rokov v armáde, čo dokazovala aj jeho vysoká získaná hodnosť a iné ocenenia. Výpoveď umierajúcej a zjavne emocionálne labilnej matky nestačí, polícia siahla po jeho priateľke z tamojších čias. Konkrétne z roku 1957. Získali dobovú fotografiu McCullougha a lístok na vlak, ktorý mal v deň vraždy použiť. Podľa neho sa mal nachádzať desiatky kilometrov od miesta činu. Potom, čo si expert prehliadol tento lístok, vyhlásil veľmi jednoznačne: „Tento lístok nebol nikdy použitý.“
Aby si polícia bola úplne istá, zavolala kamarátku zosnulej Marie, ktorá sa v ten večer s obeťou hrala. Hneď ako uvidela dobovú fotku vraha, oznámila polícii, že je to on. Na udalosti si spomína nasledovne: s Mariou sa hrali vonku na ulici, keď k nim prišiel neznámy chlapec. Vraj či majú rady bábiky a či sa chcú povoziť na aute, vlaku alebo autobuse. Dievčatá nadšene súhlasili. Ako prvá odbehla pre bábiku Maria. Následne sa vzdialila aj jej kamarátka Kathy Chapman. V momente, keď sa vrátila, nenašla ani chlapca, ktorý sa im predstavil ako Johnny, ani jej kamarátku.
Johna od susedov za rohom nepoznala, pretože v tej dobe ani nechodil do školy. Vyhodili ho zo strednej. Nemala ho tak odkiaľ poznať. Usvedčujúci je tiež fakt, že pár dní po vražde sa McCullough rozhodol prihlásiť do armády.
Usvedčením zdanlivo neusvedčiteľného obľúbeného člena miestnej komunity sa tak vyriešil jeden z najstarších odložených prípadov. Nech malá Maria konečne odpočíva v pokoji.
YouTube sláva
Drogový díler a mafián Marc Feren Claude Biart bol pre políciu nepolapiteľný. Dokázal im unikať lepšie ako Harry Houdini smrti. Nakoniec však spravil poriadne veľkú a mimoriadne hlúpu chybu. Ako sme už spomínali, zločinci sa často stanú neopatrnými a myslia si, že môžu všetko. Aj tak ich predsa ruka spravodlivosti nechytí. Zdá sa, že nemožné sa stalo skutočnosťou.
Biart bol vášnivý kuchár. Špecializoval sa na taliansku kuchyňu, ktorá mu učarovala. Dokonca tak veľmi, že si založil YouTube kanál, kde uploadoval svoje videá o varení. Až taký hlúpy nebol, že by si zo záberu aspoň nevyrezal tvár. Na tetovania na rukách však akosi zabudol. Prípadne sa mu len nechcelo piplať s úpravou videa alebo nebodaj nanášaním mejkapu na ruky. Možno by ani to nebol problém, ak by si nezískal popularitu a tým pádom sa nedostal do oka polície.
Hoci sa úspešne skrýval od roku 2014, jeho honba za kuchárskou slávou sa mu stala osudnou. Nepokračoval vo svojom tichom živote v Dominikánskej republike. Namiesto toho si po neho prišli muži zákona, ktorí ho konečne úspešne chytili. Za mrežami väzenia už tak skoro taliansku kuchyňu neochutná.
