Ľudský mozog je separátna entita so zmyslom pre humor, ktorý jeho majiteľom zase taký vtipný nepríde. No vážne. Jeden by povedal, že kopete za ten istý tím, a možno je to aj pravda, ale to neznamená, že si z teba občas neľúbi vystreliť. S naším šikovným ilustrátorom sme dali dokopy niekoľko absurdných myšlienok, ktoré ti ten bastard s obľubou podstrkuje v tých najnevhodnejších situáciách. Nájdeš sa v nich?
1. Keď si k tebe niekto prisadne v autobuse
Sedadlo pri okne, hrkotanie pod zadkom, cesta do neznáma. Už len chvíľu a si doma, už sa nemá čo pokaziť, hovoríš si… a vtedy si k tebe niekto prisadne, porozkladá okolo seba všetky svoje kabely a okrem toho, že značne naruší tvoju privátnu bublinu, ťa prakticky uväzní na sedadle, z ktorého niet úniku. Super.
Čo teraz? Ako vystúpiš? Má slúchadlá. Keď ho poprosíš, aby uhol, nebude ťa počuť. Môžeš sa skúsiť prepchať cez ten mikroskopický priestor pred ním, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa ti zachytí noha o ucho tašky a ty sa natiahneš krížom cez uličku, aký dlhý, taký široký. Zachváti ťa panika. A tak si tam tŕpneš celú cestu, dúfaš, že vystúpi skôr ako ty, až napokon príde tvoja zastávka a všetko sa vyrieši samo. Pomrvíš sa na sedadle, zistíš, že hoci počúva hudbu, nie je úplne slepý, uhne nohami a je po probléme.
2. Keď máš ísť večer spať
Je po polnoci. Ak sa zajtra ráno nechceš nenávidieť, mal by si spať, a ty by si aj rád, len tvoj mozog má na celú situáciu úplne iný názor. Namiesto toho, aby ťa čičíkal počítaním ovečiek alebo aspoň nadobro sklapol, sa ťa rozhodne tyranizovať. Povyťahuje všetky trapasy, ktoré si počas pôsobenia na tomto svete stihol naakumulovať, a strategicky ti ich špliecha do ksichtu, aby si sa náhodou nenudil. V skutočnosti sú to veci, ktoré si už okrem teba fakt nikto nepamätá. Ale pomôže ti to? Asi ťažko.
3. Keď odídeš do práce
Nemáš problémy s pamäťou. Z prechádzajúceho odstavca je zjavné, že si pamätáš aj desať rokov staré kraviny, ktoré by si radšej zabudol, ale v sekunde, ako vytiahneš päty z domu, sa tvoja mozgová kapacita scvrkne na tú akváriovej rybičky. Zamkol som? pýtaš sa sám seba minimálne trikrát. Vypol som žehličku, ktorú som nepoužil od prvého svätého prijímania bratranca z tretieho kolena, ktoré bolo solídnych päť rokov dozadu? Zhasol som svetlo na záchode? A nezabudol som si náhodou obliecť gate?!
4. Keď sa na teba „všetci“ pozerajú
Dôraz na slovo „všetci“, ktoré má v tomto kontexte dosť abstraktný charakter. Všetci totiž neznamená všetci v rádiuse troch kilometrov, dokonca ani len všetci v miestnosti… všetci doslova znamená jeden človek, ktorý sa náhodne pozrel tvojím smerom, keď si prechádzal okolo, a stal sa vďačným zdrojom tvojej neutíchajúcej paranoje. Mám niečo na hlave? Vo vlasoch? Vyzerám ako idiot? Čo keď na mne sedí pavúk? Určite na mne sedí pavúk… Je spoločensky prijateľné posr*ť sa od strachu uprostred ulice?
5. Keď ti niekto neodpisuje
Klasika, stáva sa to nám všetkým. S niekým si píšeš, on tri hodiny formuluje odpoveď alebo si jednoducho len špára v nose a dáva si na čas a kým sa k tebe jeho správa dostane, už si úplne v inom univerze. Ale nedajbože, aby sa to stalo v opačnom garde. Päť minút je okej, pri desiatich ti už začína stískať polky, ale keď niekto neodpisuje hodinu? Dve? Tri?
Nielenže ťa ide od zvedavosti rozdrapiť, ak ste riešili niečo dôležité, začína ťa prepadať nepríjemný pocit, že si niečo posr*l. Zrazu si spomínaš na všetky veci, hoc aj úplné maličkosti, ktoré si od vášho prvého stretnutia povedal a ktoré si mohol teraz, o päť rokov neskôr, nesprávne vyložiť. Raz si mu povedal, že mal tie nové gate radšej nechať v obchode. Niet divu, že už s tebou nechce mať nič spoločné.
