9. Dodnes mám v čerstvej pamäti deň, keď mama jednej baby zo strednej napochodovala do riaditeľne a trvala na tom, že presunú obednú prestávku o tridsať minút. Pre celú školu. Pretože jej dcérenka nie je o takom čase ešte hladná.
10. Bývam v pomerne malom meste a rodiny našich miestnych celebrít sú na nevydržanie. „Vieš ty vôbec, kto ja som?!“ vrieskala raz manželka chlapíka, čo v telke predpovedá počasie, na celý supermarket, lebo jej akási pani vyfúkla väčší melón. Kde sa takíto ľudia vôbec berú?!
11. Jedna moja kolegyňa otehotnela práve v čase, keď druhá kolegyňa potratila. Keď prvá kolegyňa zistila, že čaká dvojičky, vytiahla telefón a hrdo to oznámila tej druhej. Niečo odpornejšie som ešte nezažila. Kolegyňa číslo dva si musela zobrať na dlhší čas voľno, aby sa duševne spamätala.
12. Niekoľko rokov som pracoval ako SBS-kár na koncertoch. Zažil som mnoho 20-kilových chlapcov, ktorí si do mňa a kolegov vyskakovali so slovami: „Vieš, kto som?! Lebo by si mal!“ Boli presvedčení, že pár tisícov na sporiacom účte ich otecka ich dostane do zákulisia. Je to komické aj smutné zároveň.
13. Môj ex bol presvedčený, že v pätnástich vymyslel vyskakovacie reklamy, a ešte po tridsiatke sa tým chválil. Pritom to bola už na prvý pohľad úplná blbosť. To bola jedna z vecí, ktorá ma len utvrdila v tom, že to ten chlap nemal v hlave v poriadku.
14. Jedna rodinná známa má vrodenú vadu nôh. Chôdza je pre ňu trochu namáhavá, ale nie náročná. Vie vyjsť po schodoch, normálne sa presúvať z miesta na miesto, ale turistika by jej asi robila problém. Počas promócie mojej netere sa však rozhodla, že je zrazu chromá.
Trvala na tom, že jej neter pomôže dostať sa k svojmu miestu. Všetci, čo tam boli, jej ponúkali pomoc, ale nie. Ona nechcela. Musela to byť neter, ktorá akurát čakala na prebratie diplomu.
15. Manžel mojej známej na ňu jedného dňa vybalil, že sú mu ich dvojičky úplne ukradnuté. „Len čakám, kedy konečne vyrastú, aby sme sa mohli baviť o autách a politike.“ Asi nemusím vysvetľovať, prečo sú dnes rozvedení.
16. Hneď sa mi vybavil chlapík (asi rodič), ktorý počas našej školskej talentovej súťaže vybehol na pódium, zobral do ruky mikrofón a so všetkou vážnosťou vyhlásil: „Nikto tu nie je kvôli tým grambľavým deckám. Všetci prišli kvôli mne!“