Zdroj: ©Shutterstock

Absurdné príhody s drzými ľuďmi, ktorí sa považujú za pupok sveta

Knižné príklady syndrómu hlavnej postavy.

Tiež máš vo svojom okolí človeka, ktorý je presvedčený, že sa vesmír rovnomerne rozkladá okolo jeho maličkosti? Nuž, vôbec nie si jediný. Používatelia Redditu sa nedávno podelili o svoje nemilé skúsenosti s ľuďmi, ktorí trpia takzvaným syndrómom hlavnej postavy.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Psychológovia opisujú syndróm hlavnej postavy ako jav, pri ktorom človek nahliada na vlastný život ako na film či seriál. Zároveň je presvedčený, že práve on v tomto filme či seriáli zohráva úlohu hlavného protagonistu. Ako to vyzerá v praxi? To už si môžeš prečítať sám.

1. Na výlete v Japonsku sme sa vyštverali na rozhľadňu, z ktorej vidno sopku Fidži. Celý zážitok nám pokazila pani influencerka, ktorá fyzicky sotila ľudí z cesty, aby jej nekazili fotky, a ešte mala tú drzosť vyhlásiť: „Potrebujem v zábere nejakého Aziata, nech to vyzerá autenticky.“

Hneď nato schytila náhodného japonského deduška a začala pri ňom pózovať. Ja som sa hanbila aj za ňu, ale jej to bolo tri-päť. Neskutočné, ako sa niektorí ľudia dokážu správať.

2. Mama nevesty sa na bratovu svadbu dovalila v plesovej róbe. Bielej plesovej róbe. Bola to skromná záhradná svadba, dokopy na nej bolo asi dvadsať ľudí a samotná nevesta mala len letné šaty po kolená. Okrem toho sa ožrala ako doga a chodila od stolu k stolu hrdo prezentovať svoju novú plastiku pŕs.

3. Jeden čas som pracovala ako vedúca kaviarne. Staršia pani počas objednávania dostala infarkt. Rýchlo som volala záchranku, snažila sa podať prvú pomoc, a ako tak kľačím na zemi a snažím sa ju udržať pri živote, vidím, že ku mne prichádza brigádnička.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Prišla pomôcť? Nie. Prišla sa opýtať, či by som bola taká láskavá a prehodila ju na inú pozíciu, lebo ju už práca za pokladňou nudí. Zo všetkých možných chvíľ, keď sa niečo také mohla opýtať, si vybrala práve túto a ešte mala toľko drzosti uraziť sa, že jej otázke nevenujem pozornosť.

Absurdné príhody s drzými ľuďmi, ktorí sa považujú za pupok sveta
Shutterstock

4. Moja mama. Má 77 rokov, je morbídne obézna, napriek tomu je presvedčená, že po nej ide každý chlap, ktorého stretne. V tejto fáze sa s ňou nedá už ani rozprávať. Stále je to len „vidíš, ako na mňa pozerá“, prípadne, ak je tam očividne s partnerkou, tak „určite by ju poslal kadeľahšie, keby som mu dala šancu ja“. Čím je staršia, tým je to horšie, a ja na to už skrátka nemám kapacity.

5. Stalo sa to asi rok dozadu. S priateľkou sme sa snažili nastúpiť do lietadla, keď nás zastavil frajer jej veličenstva. Stovka pasažierov tam stála dobrých desať minút ako banda idiotov, aby sa slečna mohla stokrát odfotiť na schodoch do lietadla.

Nie, neletela biznis triedou luxusnej aerolínie – to by som možno ešte pochopil. Ale toto bol 4-hodinový let Ryanairom, za ktorý – nech nežeriem – zaplatila maximálne stovku.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Odporúčame prečítať:

Kristýna sa narodila bez konečníka: Kedysi som mohla prespať pokojne až 16 hodín denne a 4 hodiny som trávila na toalete (ROZHOVOR)

6. Moja sestra musí byť nonstop stredobodom pozornosti. Jeden by povedal, že po tých rokoch už na to musím byť zvyknutá, ale ona stále dokáže prekvapiť. Vrchol bol, keď oznámila, že má nádor na mozgu. Uprostred mojich promočných slávností.

Aby som uviedla veci na pravú mieru, moja sestra nemá a ani nikdy nemala nádor na mozgu. Vymyslela si to, aby bola zaujímavá. A čo je ešte horšie, dva mesiace dozadu nám zomrela teta… kvôli nádoru na mozgu.

Absurdné príhody s drzými ľuďmi, ktorí sa považujú za pupok sveta
Shutterstock

7. Manželova mama a sestra prišli na našu svadbu v čiernom a celý obrad prerevali, akoby boli na pohrebe. Museli sme ho na chvíľu prerušiť, lebo cez ich teatrálne vzlyky nebolo počuť oddávajúceho.

8. Bývalá kolegyňa donútila svojho otca podpísať výpoveď, aby sa mohol zúčastniť jej narodeninovej oslavy. Vo firme bol ešte len krátko a nedovolili mu zobrať si voľno. Podotýkam, že jej otec je zdravotne znevýhodnený a trvalo mu niekoľko rokov, kým si našiel prácu, pri ktorej to neprekáža.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane


Tagy:
REKLAMA
Michaela Molnárová
Písanie je pre mňa spôsob, ako sprostredkovať realitu ostatným. Venujem sa mu odmalička a profesionálne pôsobím na EMEFKE od roku 2017. Mojou špecializáciou sú ľudské príbehy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi zo Slovenska.Už niekoľko rokov žijem v Južnej Kórei, preto moje články často obsahujú aj cestovateľské zážitky a pútavé detaily o živote v Ázii. Vo voľnom čase ma pravdepodobne nájdete, ako si doprajem niečo sladké, čo sa malo zjesť až zajtra.
Najčítanejšie
Podobné