Cieľom rýchlej módy je zachytávať najnovšie trendy a štýly a promptne na ne reagovať pre uspokojenie dopytu v danej sezóne. Kedysi bola nová sezóna ekvivalentom ročného obdobia, dnes je za rok 52 mikrosezón.
Fast fashion produkuje nové oblečenie exponenciálnym tempom, aby nasýtila hlad ľudí po najnovších kúskoch. Predajcami maloobchodnej rýchlej módy sú značky ako H&M, Sinsay, New Yorker, Zara, Primark, C&A, GAP, Forever 21, Topshop, Next a ďalšie. Tieto reťazce vyrábajú tony oblečenia lacno a veľmi efektívne.
Ich marketingové tímy sa zameriavajú na bežných spotrebiteľov, ktorých presviedčajú, že kúpiť si nový outfit je nevyhnutné, pretože ten spred troch mesiacov je už out. Ich rétorikou je heslo nová kolekcia – must have. Nízka cena iniciuje v hlave zákazníka otázku: “Je to lacné a teraz to letí, tak prečo nie?“
Fast fashion (rýchla móda) označuje lacno vyrábané a cenovo dostupné odevy, ktoré kopírujú najnovšie štýly prehliadkových mól a rýchlo sa dostanú do obchodov, aby maximalizovali súčasné trendy pre strednú a chudobnú triedu.
Európsky trh s dovozom odevov mal v roku 2021 hodnotu 145 miliárd eur, čo je oproti predošlému roku nárast o 17 miliárd. Najväčšími európskymi trhmi sú Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Taliansko a Poľsko. V týchto krajinách končia tri štvrtiny oblečenia a obuvi prichádzajúcej do EÚ.
V dnešnej dobe sú viac ako dve tretiny (69 %) textílií vyrobené z plastov ako nylon a polyester, ktoré sa nedajú recyklovať. Odpad z fast fashion je najväčším šíriteľom mikroplastov. 35 % všetkého plastu v oceánoch pochádza zo syntetických textílií.
Závislosť Európy od fast fashion
Väčšina Európanov dáva oblečenie, ktoré už nenosí, do zberných kontajnerov v presvedčení, že poslúži chudobným alebo secondhandom. Realita je taká, že len 10 max. 30 % sa ďalej predáva alebo daruje na opätovné použitie, a to väčšinou do Afriky a východnej Európy. Väčšina odovzdaného oblečenia končí ako odpad. Niektoré sa recykluje na produkty nižšej kvality a rôzne handry.
Len Nemecko v roku 2021 vyviezlo do Holandska 179 000 ton textílií, čo je na krajinu s vysokými príjmami nezvyčajne veľký objem. Je to vyše polovica celkového holandského importu použitého oblečenia, čo naznačuje, že krajina je, pravdepodobne, zastávkou na cestu obchodu s odevmi. Textílie z EÚ sa následne prepravujú do destinácií ako Ghana, India, Nigéria, Pakistan či Keňa, kde sa triedia a predávajú ďalej buď ako nové, alebo zánovné pre chudobnejšie krajiny.
Najmä do Afriky sa vyvážajú mega objemy textílií, no ich kvalita je taká nízka, že ani ľudia z chudobných krajín ich nenosia. Stanú sa teda odpadom. Keďže väčšina odevov je z plastu, ktorý nemožno ekologicky zlikvidovať, väčšinou tento odpad spaľujú, čo zraniteľným komunitám spôsobuje vážne zdravotné a rozsiahle environmentálne problémy.
Len Veľká Británia každý rok pošle do Kene 37 miliónov kusov použitého oblečenia, z ktorých je vyše polovica syntetická alebo nepoužiteľná. Najznámejším multipohrebiskom oblečenia a topánok je práve Keňa, na ktorú sa pozrieme bližšie.
Priemerný Európan ročne vyhodí 11 kg oblečenia
V roku 2021 EÚ vyviezla do Kene takmer 23 miliónov kg oblečenia vo forme viac ako 112 miliónov jednotlivých položiek. To je len malý zlomok z celkového množstva odevov, ktoré ľudia každý rok vyhodia. Ročne je do tejto africkej krajiny dovezených 5,8 miliardy kg oblečenia, čo je v prepočte 11 kg na jedného Keňana.
Podľa správy CMF z roku 2021 je v rámci Európy na tom najhoršie Nemecko, ktoré v roku 2021 vyviezlo viac ako 50 miliónov kusov odevov, z čoho viac ako polovicu tvoril odpad a takmer 17 miliónov rýchla móda na báze plastov. Tesne za ním je Poľsko, ktoré v tom istom roku vyviezlo 12 miliónov kíl syntetického oblečenia.
Medzi ďalšie európske krajiny vyvážajúce najväčšie objemy patrí Veľká Británia, Maďarsko, Taliansko, Belgicko, Litva, Estónsko, Francúzsko a Írsko. 95 % všetkého vývozu použitého oblečenia ide do Kene.
Údaje z databázy OSN Comtrade ukazujú, že v rokoch 2019 až 2020 EÚ a Veľká Británia vyviezli viac ako 5 miliónov ton použitých textílií. Pred odoslaním do zahraničia sa s niektorými položkami obchoduje medzi európskymi krajinami a selektujú sa najlepšie kusy, ktoré si uchmatnú najšikovnejší obchodníci.
Nelegálny dovoz do Kene a mega skládka Dandora
Nedávne vyšetrovanie, ktoré si objednala nadácia Changing Markets Foundation (CMF) a uskutočnila organizácia Wildlight and Clean up Kenya, prišlo so šokujúcimi zisteniami.
„Išli sme na Ground Zero sveta rýchlej módy, aby sme odhalili bolestivú pravdu, že obchod s použitým oblečením z Európy je vo veľkej a rastúcej miere obchod so skrytým odpadom,“ píše Betterman Simidi Musasia, zakladateľ a patrón organizácie Clean Up Kenya.
Rozsah problému sa zväčšuje najmä preto, že trh s oblečením z druhej ruky je čím ďalej tým menej o charite a viac o veľkom biznise. Z týchto vecí sa dá použiť len 50 %. Zvyšok ide na skládky. Bezohľadní obchodníci využívajú Keňu ako tranzitnú krajinu kvôli jej strategickej pozícii.
Predstierajú, že dovážajú oblečenie pre trhy v susedných krajinách ako Uganda alebo Sudán, potom ho nekonvenčnými prostriedkami znova dovážajú späť do Kene. Každý prepravný kontajner môže obsahovať až 500 balíkov, takže detailnejšia kontrola dovozu je nemožná.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
