Nedávno sme ti na EMEFKA priniesli článok o kurióznych zvykoch veľkých hereckých hviezd. Spomenuli sme tam Toma Cruisa a jeho scientológiu, Nicolasa Caga a jeho nákup, ako aj mnoho ďalších mien. Dnes sa pozrieme na to, aké výstredné maniere a zvyky majú slávni režiséri stojaci za veľkými snímkami.
Nahliadneme do hlbín oceánov, ale aj do osobných životov. Spomenieme si známe zlozvyky, ale aj prekvapujúce fakty, o ktorých si pravdepodobne ešte nepočul.
James Cameron – únik do hlbín
Kráľ Hollywoodu a v minulosti veľmi svojrázny James Cameron, zodpovedný za finančne najúspešnejšie snímky v histórii kinematografie – Avatar, Titanic, Avatar: Way of the Water, si sem-tam skočí oddýchnuť na miesto, kam väčšina ľudí na Zemi nikdy nezavíta. Po veľkolepom úspechu snímky Titanic, kvôli ktorému sa začal venovať ponáraniu sa do najhlbších bodov oceánu, sa tomuto koníčku začal venovať profesionálne.
V tom období sa prakticky stiahol z Hollywoodu a začal sa naplno venovať podmorskej archeológii a výskumu. Viedol a osobne sa zúčastnil viacerých expedícií na dno oceánu, vrátane ponoru na dno Mariánskej priekopy – ako prvý človek v histórii úplne sám.
O podmorských výpravách hovorí ako o „posvätnom priestore“, kde nie sú ľudia, len ticho, tlak a nekonečná hlbina. V rozhovoroch opakovane naznačil, že pod vodou „necíti hluk sveta“ a že oceán je „bezpečný únik pred ľuďmi a ich šialenstvom“. Nie je potom prekvapením, že mnohé jeho filmy sa odohrávajú pod morom – spomenutý Titanic, Avatar: Way of the Water, ale aj The Abyss.
David Lynch – kreatívna meditácia
Legendárny surrealista David Lynch, ktorý nás ešte len nedávno navždy opustil, sa taktiež venoval dosť ojedinelému koníčku. Lynch praktizoval transcendentálnu meditáciu už od 70. rokov a sám tvrdil, že mu „zachránila život“. Každý deň údajne meditoval dvakrát po 20 minút – bez výnimky, nech sa dialo čokoľvek.
Meditáciu vnímal ako spôsob, ako sa napojiť na hlboký, tichý priestor mimo chaosu sveta a mysle. Tvrdil, že odtiaľ pochádzajú všetky jeho nápady – obrazy, postavy aj zvláštna logika jeho filmov. Podľa neho išlo o kontakt s „čistým vedomím“, kde neexistuje strach ani hnev, len pokoj a inšpirácia. Aj preto sa často usmieval, keď sa ho pýtali na to, čo vlastne chcel svojimi filmami ako Mullholand Drive či Blue Velvet povedať. Tvrdil, že rozum nestačí – treba sa ponoriť do vlastného vnútra, kde „žije skutočné umenie“.
Quentin Tarrantino – nohy
Ach, tie ženské nohy, povedal si Quentin Tarrantino sedemdesiatykrát počas toho, ako písal prvú stranu scenára k svojmu novému filmu. Tento legendárny režisér je notoricky známy svojou úchylkou na ženské nohy, čo sa naplno prejavuje takmer v každom jeho filme. Nejde len o občasný detail – v jeho dielach sú bosé chodidlá a nohy často priam centrom záberu.
Od scén, kde Uma Thurman tancuje bosá v Pulp Fiction, cez detailné zábery na špinavé chodidlá v Kill Bill až po extrémne zreteľnú scénu, kde Margot Robbie vykladá svoje špinavé nohy na sedadlo kina v Once Upon a Time in Hollywood.
Sám Tarantino to nikdy úplne nepoprel – práve naopak, často sa nad tým hravo uškŕňa alebo to zámerne priživuje. V rozhovoroch síce hovorí o tom, že „nohy sú nedocenené v kinematografii“, ale zároveň sa nebráni tomu, že ide aj o osobnú záľubu, ktorú do svojich filmov rád vkladá.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
