Čo by nám zjednodušilo si predstaviť to, aké to bolo žiť v časoch známych ako pravek? Lomili sa poloviční ľudia iba koštiaľmi? Sedeli iba pri ohni v studenej jaskyni, túžiac po nejakom jedle? Boli to nekultúrne obludy, s ktorými by sme dnes už nemali nič spoločné? Nie! Pravekí ľudia s nami mali totižto spoločného viac, než sa zdá. Neboli s nami podobní len fyzicky a spoločensky, ale aj svojimi zvykmi. Tie v mnohých prípadoch predpovedali to, čo sa bude diať vo veľmi vzdialenej budúcnosti.
Nehovoríme, že jazdili do zábavných parkov a navštevovali reštaurácie, avšak už vo svojich časoch boli schopní chirurgických zákrokov a šitia oblečenia. Niektorí nedorastali do veľmi veľkej výšky a ostatní sa zas stávali moreplavcami dosť skoro. Možno by sme mohli byť na svojich pradávnych predkov aj hrdí. Veď cez nich sme sa stali tým, čím sme dnes.
Prehistorický zubár
Predstavme si, akí sme nervózni, keď vyrážame k zubárovi. Čakáme pred ambulanciou, spoza dverí počujeme vrták a bzučanie miznúceho zuba. Niekto zakričí, tep stúpa. Dráma sa stupňuje. Dnešná zubárska prax je však v porovnaní s tou pravekou čisté nebíčko. Pravek a jeho ľudia si totižto taktiež prevŕtavali a vytrhávali zuby.
Ako si už vieme predstaviť, zubárska výbava praveku ale nebola vôbec sofistikovaná. Dielo pravekého zubára v podobe vyhĺbených zubov bolo objavené približne pred dvadsiatimi rokmi, no dlho zostali poriadne nepreskúmané. Asi si vieš predstaviť, aké to muselo byť, ak do zuba praveký zubár vyhĺbil dieru iba svojimi kamennými pomôckami. Pravdepodobne išlo o zdĺhavý a veľmi, preveľmi bolestivý proces, počas ktorého bola obeť zubára kompletne pri zmysloch.
Pravek a jeho skutoční hobiti
Pravek bol zahltený prehistorickými obludami, ktoré sčasti pripomínali príšery fantastického sveta Pána prsteňov. Obrie leňochody pripomínajúce trollov a homo erectus viac napodobňujúci zlovestných orkov. Pravek avšak obývali aj hobiti. Tolkien by bol rád. Konkrétne išlo o druh pravekého človeka homo floresiensis.
Maličkí ľudia druhu homo florensiensis žili približne päťdesiattisíc rokov dozadu na indonézskom ostrove Flores. Nažívali si tam v mieri, až dokým neprišiel moderný človek, homo sapiens. Títo hobiti v priemere dorastali do výšky jedného metra. Skutočne to boli krpatí tvorovia, ktorí kvôli svojej výške trpeli mnohými ochoreniami a postihnutiami. Napriek tomu sa ich druh udržal v existencii viac než stotisíc rokov. Jeden z paleontológov skúmajúcich tento druh chcel použiť slovo hobit na jeho pomenovanie, avšak panstvo rodiny Tolkiena mu to zakázalo.
Najstaršie dvojičky
Najstarší záznam o identických dvojičkách pochádza z roku 2005, keď rakúski paleontológovia objavili dve tridsaťjeden rokov staré kostry. Alebo konkrétnejšie, maličké kostričky dvoch chlapcov. Vedci sa domnievajú, že žili iba krátko. Jeden z nich iba šesť mesiacov, druhý ešte menej. Vďaka testom DNA potom ale zistili, že sú geneticky identickí a narodili sa v ten istý čas.
Už v praveku teda po jaskyniach a domčekoch z mamutích klov pobehávali dvojičky.
Homo erectus ako námorník
Homo erectus, človek vzpriamený, drží niekoľko prvenstiev. Bol prvým kuchárom, prvým používateľom komplikovanejších nástrojov. Ale kto by to bol povedal, že prvý tvor, ktorý bol schopný splavovať moria, bol práve homo erectus? Ten homo erectus, ktorý na svete bol približne už dva milióny rokov dozadu? Ľudia teda splavovali moria omnoho skôr, než sme očakávali.
Táto teória pochádza z faktu, že kosti človeka homo erectus boli nájdené aj na miestach, kde by nemal ako bez lodnej dopravy doraziť. Jeho pozostatky sa objavili aj v Číne a Indonézii, čo je od afrického kontinentu, domoviny človeka homo erectus, dosť ďaleko. Jeho výletom museli predchádzať veľkolepé prípravy a môžeme si iba fantasticky predstavovať, ako to muselo na takej plti medzi pravekými ľuďmi vyzerať.
Táto teória taktiež naznačuje, že homo erectus, aby preplával také veľké časti Zeme, musel ovládať dosť sofistikovaný druh jazyka. Rozkazy, námietky, diskusie o najlepšom pláne plavby, všetko muselo byť na mieste. Vidieť takú hádku pravekých ľudí na lodi by bola nádhera.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
