Úpadok po konci studenej vojny
Od roku 1989 komunistické režimy v Európe padali ako hnilé hrušky. Studená vojna sa skončila. Medzinárodné napätie ustúpilo a krajiny zrazu zistili, že peniaze sa dajú investovať aj do užitočnejších vecí, ako sú obrovské ozbrojené sily a rozsiahle špionážne siete. To znamenalo zrušenie mnohých číselných staníc.
Jasným dôkazom a skvelým príkladom tohto vývoja je osud stanice V01 Ciocârlia. Stanica vysielaná rumunskou tajnou službou Securitate zmizla z éteru krátko po revolúcii, ktorá zvrhla nenávidenú komunistickú diktatúru.
Väčšina staníc bola určená pre špiónov ďaleko za hranicami domovskej krajiny, našli sa však aj výnimky. Predovšetkým Sovietsky zväz a neskôr Ruská federácia mali vyhradených niekoľko staníc, ktoré pravidelne vysielali rozkazy pre vojenské útvary rozmiestnené v krajine.
Technológia vôbec nezostarla
Je pravda, že v 90. rokoch staníc s číslami ubudlo, nemôžeme však povedať, že by zmizli úplne. Technológia totiž vôbec nezostarla a jej spomínané výhody platia aj v dnešnej digitálnej dobe. Svojím spôsobom je táto forma komunikácie niečím, čomu počítače nemôžu konkurovať – takmer každá práca s počítačom totiž zanecháva nejakú digitálnu stopu.
Číselné stanice stále fungujú. Presvedčiť sme sa o tom mohli na konci 90. rokov v prípade takzvanej „kubánskej päťky“. Američania v Miami zadržali päticu kubánskych agentov, ktorí ako primárny zdroj prijímania inštrukcií od svojho velenia používali krátkovlnné rádiá. Prijaté čísla dekódovali pomocou notebooku a diskety s dešifrovacím programom.
Podobné vybavenie sa našlo aj u niektorých ruských špiónov, ktorí boli v nedávnej dobe odhalení v západnej Európe a v USA. Ak niečo spoľahlivo funguje celé dekády, nie je dôvod hľadať náhradu a vymýšľať nové riešenia.
Stopa v populárnej kultúre
Depresívne znejúce šifrované hlásenia znejú ako vynikajúci soundtrack k apokalypse a nemôžeme byť prekvapení tým, že číselné stanice zarezonovali v popkultúre.
The Conet Project je vydanie piatich CD obsahujúcich záznamy vysielania rozmanitých číselných staníc z rôznych období. Zaujímavé je, že názov „conet“ je v tomto prípade poangličtená verzia českého „konec“, ktoré často zaznelo v československom vysielaní. The Conet Project sa dá vypočuť ako playlist na YouTube.
Opakujúce sa číselné kódy sa objavili v seriáli Lost aj v hre Call of Duty (The numbers Mason, what do they mean?). Je možné, že tvorcovia sa inšpirovali fenoménom numbers stations. Záznamy číselných vysielaní boli samplované v hudbe. Môžeme ich počuť napríklad v závere skladby Wilco – Poor Places.
Číselné stanice sú stále zakryté rúškom tajomstva a svojimi záhadami fascinujú stovky rádioamatérov zo všetkých kútov sveta. Prepojená komunita pozorne sleduje ich vývoj a snaží sa toho dozvedieť čo najviac. To, že vlády sú skúpe na slovo, je vlastne asi to najlepšie, čo môžu robiť. Pretože práve mysteriózny nádych a stretnutie so svetom špionáže je to, čo robí fenomén číselných staníc výnimočným.
Zdroje: bbc.com, warontherocks.com, globalnews.ca, wikipedia.org
