Niekto sa narodil s úsmevom z reklamy na zubnú pastu, niekto zas s tvárou, ktorú by si algoritmus rozpoznávania tvárí radšej ani nevšímal. Ak si z tej druhej skupiny – vitaj, si medzi svojimi. A ak patríš medzi tých šťastlivcov, nad ktorých výzorom ľudia len žasnú, pokojne čítaj ďalej. Možno zistíš, ako svet (ne)funguje z opačnej strany zrkadla.
Tento článok je zbierkou úprimných postrehov a zážitkov ľudí z Redditu, ktorí veľmi dobre vedia, aké je to byť prehliadaný a ignorovaný len kvôli neatraktívnemu zovňajšku. A hoci sa na tom dá aj zasmiať, pod povrchom to stále trochu štípe. Predsa len, ľudia nikdy nechcú natvrdo počuť, že sú škaredí.
1. Keď sa firemné fotky používajú na marketingové účely, grafik má za úlohu ma vždy vyretušovať. V práci som si na to už zvykol. Ale že ma vlastná mama vystrihla z rodinnej fotky so súrodencami a zvyšok zverejnila na Facebooku s popisom „moje krásne deťúrence“? To sa mi ešte stráviť nepodarilo.
2. Keď kamarátky rozprávajú o tom, kto ich kde balil, cítim sa, akoby som bola z iného sveta. Väčšine ľudí som úplne neviditeľná – a ak si ma aj všimnú, v ich očiach nezažiari nič. Na rozdiel od chvíľ, keď zbadali niekoho iného.
3. Moja babka ma nikdy nenazvala fešákom. Po pohári vína mi radšej vravievala, že vyzerám „veľmi originálne“ – a potom sa tomu srdečne smiala.
4. Tušila som, že asi nepatrím medzi krásky, ale skutočné potvrdenie prišlo počas práce v detskom tábore. Deti si totiž nikdy neberú servítku pred ústa. Ak ste škaredí, bez problémov vám to oznámia priamo do očí.
5. Raz na mňa na ulici pískal neznámy chlap a nahlas komentoval, že by ma „rád ochutnal“. Keď som sa otočila, pripravená ho sprdnúť, zarazil sa, stíchol a po chvíli len rozpačito vyslovil: „Ou, prepáč.“
6. Moje kamarátky ma nikdy nechcú mať na spoločných fotkách, ktoré dávajú na Instagram. Keď idú von s inými, storky pribúdajú každú chvíľu. Keď sú vonku so mnou, maximum, čo odfotia, je jedlo.
7. Som plešatý a pripomínam niečo medzi mimozemšťanom a lampou. Ľudia mi to neraz povedali a bohužiaľ, nemám dôvod im odporovať. S čiapkou vyzerám ako-tak normálne. Dodnes si živo pamätám, ako mi ju dievča na prvom rande spontánne stiahlo z hlavy, zhíklo a zakrylo si ústa. V tom momente som stratil aj posledné zvyšky svojho sebavedomia.
8. V práci staršia kolegyňa zistila, že náš nový mladý kolega je single. Okamžite začala vymenúvať všetky slobodné a pekné ženy, ktoré by sa k nemu hodili. Zaznelo snáď každé meno v tíme – len moje nie. Aj keď som si vždy uvedomovala, že nie som veľká krásavica, takéto tiché potvrdenie naozaj nepotrebujem.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
