9. Byť milý sa často nevypláca. Ľudia si to vykladajú ako podliezanie – veď milý môže byť len ten, kto je pekný a nemá žiadne postranné úmysly. Všetci ostatní vraj niečo chcú.
10. Vždy, keď niekomu pochválim účes, úsmev alebo oblečenie, dostanem síce kompliment späť – ale nikdy nie na svoj výzor. Najskôr som si nahováral, že sa proste len obklopujem ľuďmi, ktorí nedbajú na také povrchnosti. Časom som pochopil, že to asi nebude ten dôvod.
11. Ani profesionálnemu fotografovi sa nepodarilo urobiť zo mňa niekoho, koho by bolo radosť fotiť. Radil mi, ako sa postaviť, hral sa so svetlom, skúšal každý trik, čo poznal – ale márne. Doteraz mám pred očami ten moment, keď sa na mňa na konci zadíval s ľútosťou a ticho sa ospravedlnil za výsledok. A pritom tie fotky boli v poriadku. Vyzerala som na nich presne tak, ako v skutočnosti.
12. Stačí, aby niekto pridal na Instagram fotku s popisom „som škaredá“. Ak je dotyčná objektívne pekná, obvinia ju z lovenia komplimentov. Ak nie je, ľudia začnú menovať, čo všetko je na nich prirodzene príťažlivé. Ja som kedysi, v pätnástich, pridala podobný príspevok. Niekto mi podeň napísal: „Chcel by som mať tvoje sebavedomie.“ Dodnes si ten komentár pamätám. A stále trochu zabolí.
13. Na rodinných oslavách sa ma nikdy nepýtajú, kedy konečne privediem domov frajerku. A nie, nie je to preto, že by rešpektovali moje súkromie.
14. Moji súrodenci sú typickí reprezentanti rodinnej krásy. Ja som skôr rodinný výkričník. Keby som dostal euro za každú poznámku typu „vy ste fakt príbuzní?“ alebo „nezdá sa mi, že sa podobáte“, už by som dávno sedel na jachte. Ale nie – peniaze za nízke sebavedomie sa nerozdávajú.
15. Na strednej som veľmi skoro pochopil, že vizuálne zázraky sa ma netýkajú. Vždy, keď ma učiteľ priradil k nejakej spolužiačke, jej kamarátky sa zhrozene ozvali: „Fuj!“ A to bolo všetko, čo som potreboval vedieť.
16. Po dvoch rokoch nosenia rúšok som prišiel do práce bez neho. Kolegyňa sa na mňa pozrela, mierne sa strhla a vyhŕkla: „Prepáč, ja som len zabudla, ako vyzeráš.“ Snažila sa to zahladiť, ale márne.
