322 (1969)
Keď sa legendárny slovenský režisér Dušan Hanák rozhodol natočiť svoj hraný debut, povedal si, že komédia je pre slabochov. Názov filmu 322 odkazuje na lekársku diagnózu – hlavný hrdina, bývalý komunistický úradník, sa dozvie svoju diagnózu a zrazu zistí, že celý jeho doterajší život a politické presvedčenie nestáli ani za deravý groš.
Hanák namiesto klasického rozprávania poskladal film z depresií, úzkostí a pocitov viny. Kombinoval hraný film s reálnymi výpoveďami ľudí z ulice, detailnými zábermi na vráskavé tváre a divnými zvukmi. Výsledok? Dielo je síce intímne a úžasné, no ak máš zrovna skleslú náladu, po dopozeraní budeš mať chuť ísť objímať stromy v lesoparku.
Něco z Alenky (1988)
Celovečerný debut svetoznámeho majstra animácie Jana Švankmajera je voľnou adaptáciou Alice v krajine zázrakov. Zabudni však na roztomilú kreslenú rozprávku od Disneyho. Švankmajer spravil z detského príbehu takú nočnú moru, že by sa pri nej pokreslil aj Stephen King. Malá Alenka sa prepadne do sveta, kde nefunguje fyzika, logika a ani zdravý rozum.
Švankmajer nepoužil žiadne digitálne triky. Všetko oživil poctivou stop-motion animáciou. Vznikol tak film, kde ožívajú staré sklenené oči, vypchaté zvieratá, rozpadnuté bábiky a kusy surového mäsa. Pri sledovaní máš neustály pocit, že tie odpudivé predmety na plátne cítiš, počuješ a že ti každú chvíľu skočia do vlasov.
Možnosti dialogu (1982)
Tento krátky animovaný film od Jana Švankmajera trvá síce len 12 minút, no má v sebe viac nápadov než väčšina hollywoodskych blockbusterov. Snímka sa venuje „ľudskej komunikácii“. Je rozdelená na tri časti: Dialóg večný, Dialóg vášnivý a Dialóg vyčerpávajúci.
Švankmajer tu nechal ožiť hlavy vytvorené zo zeleniny, ovocia, hliny, riadu a kancelárskych potrieb. Tieto hlavy sa navzájom požierajú, žujú, vypľúvajú, strúhajú na strúhadle a znova spájajú. Bez jediného slova tak demonštruje, ako vyzerá priemerná diskusia na internete alebo rodinná debata o politike pri nedeľnom obede.
Utekajme, už ide! (1986)
Kultovú snímku natočil režisér Dušan Rapoš. Na prvý pohľad to vyzerá ako neškodná socialistická komédia o manželskej kríze. Príbeh manželskej dvojice v tesnom panelákovom byte sa však zvrtne, keď sa rozhodnú prebúrať stenu k susedovi. Ten je totiž podivín a jeho byt pripomína obydlie samotného grófa Drákulu.
Výnimočnosť filmu spočíva v čírom magickom realizme. Byt sa mení na labyrint plný tajných chodieb, pascí, snových výjavov a nafukovacích panien. Stena paneláku zrazu neplatí a fyzika dostáva na frak. V spojení s chytľavou hudbou Jara Filipa a absurdným humorom vznikla komédia, pri ktorej si tvorcovia očividne povedali, že normálnosť je nuda.
