Vinárstvo Matyšák nás pozvalo pozrieť sa na to, ako sa vyrába víno. Niekto by si možno myslel, že je to poriadna nuda, no my sme sa o opaku presvedčili priamo vo výrobe. Naša cesta za výrobou vína začala vo vinohradoch pri Hlohovci, ktoré si mohol vidieť aj na našich stories.
Dozvedeli sme sa mnoho zaujímavých vecí, na ktoré môžete baliť svoje budúce polovičky pri poháriku a veľmi radi ti ich prezradíme.
Všetko to začína vo vinohrade
Kde inde by sa začínala cesta vína, ak nie vo vinohrade. Možno ste si mysleli, že na jeseň stačí len prísť pozbierať hrozno, no ste na omyle. O vinič sa totiž treba starať počas celého roka, a akonáhle sa odstrihne posledný strapec hrozna z viniča, vinárom sa doslova začína nová sezóna.
Kedy je hrozno vhodné na zber?
Neexistuje presný dátum, kedy sa môže hrozno zbierať. Na zber hrozna vplývajú rôzne faktory, záleží na tom, o akú odrodu ide, či aké je počasie v oblasti, v ktorej hrozno dozrieva a mnoho ďalších faktorov. Aby vinári zistili potenciál bobuliek pre chutné víno, najskôr posielajú vzorky do labáku.
Modré odrody dozrievajú neskôr a čaká sa dlhšie, aby bobuľky dosiahli čo najväčšiu sladkosť a stiahli sa kyselinky. V prípade, že počas roka veľa prší, hrozí, že hrozno začne plesnivieť alebo hniť a oberačka začína skôr.
Vinárstvo Matyšák odoberá hrozno z vinohradov v Malokarpatskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Hrozno sa zbiera výlučne ručne, jednoducho sa tak vylúčia nezdravé strapce. Parametre, ktoré sa pri hrozne sledujú, sú cukornatosť hrozna, kyseliny a PH. Tieto vlastnosti sa zisťujú aj pri posielaní vzoriek do labáku ešte pred začatím zberu.
Sudy, v ktorých dozrieva červené víno, sú nafarbené na červeno práve červeným vínom.
Spracovanie hrozna z vinohradu
Po tom, ako sa hrozno pozbiera, dovezú ho z vinohradu do výroby. Kontajner s hroznom sa vyklopí do nádoby, ktorá má uprostred niečo, čo vyzerá ako obrovská vývrtka a ver tomu, že by si tam nechcel spadnúť. Následne hrozno putuje do mlynkoodrzňovača, ktorý „vypľuje“ všetko lístie a stonky, presne ako vidíš na obrázku. Pomleté bobuľky hrozna sa nazývajú rmut.
Od hrozna k vínu
Človek by si myslel, že výroba vína je jednoduchý proces. Kým sa však víno dostane do tvojho pohára, bobuľky si musia prejsť náročnú vandrovku. Po vylisovaní sa z rmutu stáva mušt, v ktorom sa zisťuje pH, obsah kyselín a cukrov. Mušt sa necháva odležať 8-10 hodín a následne putuje do chladiacich tankov.
Nasleduje krok, ktorý z muštu vyrába mnohými obľúbený burčiak. Mušt nepatrí k antivaxerom, takže sa dobrovoľne necháva zaočkovať kvasinkami. Následne si tam takto kvasí 5-10 dní, pri teplote 16-20°C, skoro ako niektorí z nás v práci.
Po dvoch dňoch vzniká burčiak a po približne dvoch týždňoch mladé víno. Mladé vína sa nezvyknú ďalej uskladňovať v sudoch, kde by následne zreli, putujú hneď na fľaškovanie.
Mladé vína nezrejú v sudoch, ale sa ihneď fľaškujú. Zaujímavosťou je, že ich nikdy nenájdete v tmavých fľašiach.
Zrenie je, podobne ako u ľudí, aj u vína individuálny proces. Na mladé vína sa zväčša používa biele hrozno. Biele vína nedozrievajú tak dlho a sú určené skôr na okamžitú konzumáciu. Takže keď ti niekto dá biele víno, pamätaj, si oprávnený ho hneď otvoriť, lebo jeho archiváciou ho môžeš znehodnotiť.
Červené vína sú charakteristické tým, že si vyžadujú dlhšiu dobu dozrievania. Uskladňujú sa preto často v dubových sudoch, ktoré dokážu pomaličky prepúšťať kyslík. Kyslík červenému vínu prospieva, víno vyzrieva, guľatí sa a získava rôzne tóny a chute, teda takzvaný buket.
Červené vína na rozdiel od väčšiny bielych môžu dozrievať aj niekoľko rokov. A to nielen v sudoch, ale neskôr aj vo fľašiach.
Vedel si, že?
Červené víno má sýtu červenú farbu vďaka hroznovým šupkám. Tie počas výroby obohacujú víno o prírodné farbivo. Bez šupiek by bolo víno veľmi svetlé, a teda len ružové.
Tento obsah vznikol v spolupráci s Víno Matyšák, s.r.o.
