Každá generácia má svoje symboly. Dnešné domácnosti zapĺňajú robotické vysávače, inteligentné reproduktory či televízory tenké ako obraz na stene. Ak si však vyrastal v 90. rokoch, určite si si zvykol na úplne iný druh luxusu.
Stačilo vojsť do bytu a okamžite si vedel, že si doma. Alebo u susedov. Alebo u babky. Pravdou totiž je, že mnohé slovenské domácnosti vyzerali takmer identicky. Rovnaký nábytok, podobné dekorácie a predmety, ktoré sa dnes stali doslova kultovými relikviami.
Niektoré z nich už dávno zmizli, no iné sa dodnes držia zubami-nechtami. A možno ich nájdeš aj u svojich rodičov.
Obývačková stena bola pýchou každej domácnosti
Ak existoval kus nábytku, ktorý definoval slovenské domácnosti 90. rokov, bola to bez debaty legendárna obývačková stena.
Zaberala polovicu miestnosti, vážila približne toľko ako menší tank a jej presun si vyžadoval minimálne troch dospelých mužov a značnú dávku odvahy.
Práve v nej sa ukrývalo všetko dôležité. Rodinné fotografie, albumy, poháre, dokumenty, suveníry z dovoleniek aj predmety, na ktoré sa nesmelo siahať. Obývačková stena nebola len nábytkom. Bola symbolom toho, že rodina je „usadená“.
Krištáľ, ktorého sa nikto nesmel dotknúť
Každá správna obývačka obsahovala aj jednu veľmi špeciálnu sekciu. Miesto, kde sa vynímal krištáľ. Misy, vázy, poháre či dekorácie stáli vystavené za sklom ako vzácne múzejné exponáty. Nikto ich nepoužíval, nikto ich neumýval a deti sa k nim nesmeli ani len priblížiť.
Záhadou zostáva, prečo boli tieto predmety také dôležité, keď ich majitelia často vytiahli len raz za niekoľko rokov. Napriek tomu boli takmer povinnou výbavou každej domácnosti.
Dečky pod televízorom boli povinnosť
Moderné televízory dnes stoja na minimalistických stolíkoch. Kedysi však pod nimi nesmela chýbať háčkovaná dečka. Nezáležalo na tom, či bola pod televízorom, videom, telefónom alebo rádiom. Dečka tam jednoducho musela byť.
Mnohí si dodnes spomínajú na televízory, ktoré stáli na skrinkách prikrytých dečkami, pričom vedľa nich sa často nachádzala porcelánová figúrka alebo umelý kvietok.
Luster, ktorý vyzeral ako z Titanicu
Niektoré domácnosti mali ešte jednu dominantu. Keď si vošiel do miestnosti a pozrel hore, uvidel si masívny luster plný sklenených ozdôb, ktorý pripomínal výbavu luxusného hotela alebo zámočku.
Takéto lustre boli synonymom elegancie a prestíže. Čím viac sa leskli a čím viac mali krištáľových príveskov, tým lepšie. Dnes by ich mnohí interiéroví dizajnéri označili za prežitok. No v 90. rokoch boli jednoducho vrcholom vkusu.
Dobré taniere pre návštevu
A potom tu bola ešte jedna legenda.
„Dobré taniere.“
Každá rodina mala niekde odloženú súpravu, ktorá sa používala výhradne pri výnimočných príležitostiach. Bežný obed na nej neprichádzal do úvahy. Tieto taniere čakali na návštevy, sviatky, oslavy alebo situácie, keď prišiel niekto „dôležitý“. Zvyšok roka odpočívali bezpečne ukryté v skrini.
Niektoré veci nikdy úplne nezmizli
Pri pohľade späť si človek uvedomí, ako veľmi sa naše domácnosti zmenili. Zároveň je však fascinujúce, že mnohé symboly 90. rokov stále prežívajú dodnes.
Možno nie v každom byte, ale určite v spomienkach. A možno aj v pivnici, na povale alebo u rodičov v obývačke. A priznajme si to úprimne – ak by si dnes vošiel do miestnosti s obývačkovou stenou, krištáľom, oranžovou misou a dečkou pod televízorom, pravdepodobne by si sa cítil trochu viac doma.
