Každodenný život nás často postaví do situácií, kde sa stretávame s rôznymi typmi ľudí. Niekedy narazíme na tých, ktorí vďaka svojmu majetku a spoločenskému postaveniu získavajú pocit nadradenosti a necitlivo si dovolia nevhodné poznámky. Títo boháči bývajú, nanešťastie, často úplne mimo.
Nedávno používatelia na Reddite zdieľali svoje skúsenosti s takýmito netaktnými boháčmi. V tomto článku si pripomenieme niektoré z ich absurdných výrokov a ukážeme, že peniaze často neprichádzajú s múdrosťou ani empatiou – naopak, niekedy ju priamo oslabujú.
1. Mala som čerstvých dvadsať, keď mi na parkovisku pred prácou vypovedalo službu auto. Pracovala som ako pekárka v cateringovej firme za minimálnu mzdu. Výplata ledva pokrývala nájom, jedla som väčšinou zvyšky z práce. Keď ma tam našla plakať majiteľka firmy, bez mihnutia oka poznamenala: „Prečo plačeš kvôli autu? Jednoducho si kúp nové.“
2. Raz sa sťažovala, aké je ťažké nájsť dobrú upratovačku. Vraj všetky šikovné už pracujú v zahraničí, a tak im musí preplácať letenky. Stála som tam ako obarená, neschopná reagovať.
3. Občas šoférujem minibus, ktorým vozím deti z bohatých rodín do súkromných škôl. Počul som už všeličo, no jeden rozhovor mi utkvel v pamäti. Lektorka sa spýtala malého chlapca, čo povie spolužiakom, keď sa ho pýtajú na jeho luxusné hodinky. Bez váhania odvetil: „Deň môjho otca má rovnakých 24 hodín ako deň tvojho otca.“ Jeho otec šéfoval nadnárodnej firme… ktorú zdedil.
4. „Ak sú škôlky pre teba príliš drahé, najmi si pestúnku. My máme jednu skvelú, nevieme si ju vynachváliť,“ radila mi raz, akoby to bola najprirodzenejšia vec na svete.
5. „Neznášam nakupovanie. Vždy sa tam pozabudnem a miniem tisícku,“ povzdychla si raz moja kolegyňa z kaviarne. Práve minula tisíc eur na darčeky pre synovca. Jej rodina bola nesmierne bohatá, no v kaviarni pracovala len preto, že jej rodičia chceli, aby získala „skutočné skúsenosti“. Nič na tomto zážitku mi neprišlo skutočné.
6. Keď ma prijali na moju vysnívanú vysokú školu, no nezískala som štipendium, bola som zúfalá. Netušila som, čo ďalej. Jeho rada znela: „Tak keď ti to so školou nevyšlo, požičaj si od rodičov a založ si firmu.“ Už mi chýbalo len bežať domov a požiadať našich o pár desiatok tisíc…
7. Ako asistentka som pracovala za smiešny plat. Jedného dňa som začula, ako môj šéf niekomu hovorí: „Samozrejme, že (starosta mesta) tie prachy ukradol. Veď z päťtisíc mesačne sa predsa nedá vyžiť!“
8. Muž, ktorý celý život nepracoval a žil len z dedičstva po starom otcovi, sa mi snažil vysvetliť, že chudobní ľudia sú chudobní len preto, lebo nevedia správne investovať.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
