A vraciame sa s ďalšou kuriozitou, ktorá pochádza z pustej časti Turecka. Na tomto bohom opustenom území žije zvláštna rodina s priezviskom Ulas. Tá sa stala objektom mnohých vedeckých debát a analýz. Každá rodina má svoju výnimočnú vlastnosť, avšak Ulas je viac než špeciálna. Ako informuje web Indy100, dávnejšie piati, teraz len štyria členovia tejto rodiny väčšinu svojho života chodia po štyroch ako medvede.
Vedci ich vďaka tejto vlastnosti, ktorá je podmienená fyziologickými defektmi, označili za anomáliu v ľudskom druhu. Rôzni vedátori zameriavajúci sa na evolúciu sa k tejto rodine obrátili tesne po tom, ako ich uzrel turecký ľud. Predstav si to. Ideš si po pláži a zrazu sa na teba vyvalí päť súrodencov, ktorí k tebe bežia po štyroch. A ide im to prirodzene.
Ešte na počiatku roku 2000 sa vo vedeckých kruhov objavila práca o tom, čo vlastne túto rodinu postihlo. Rôzni experti sa kvôli ich štvornohým výkonom pohádali, ďalší sa zas začali nenávidieť. Na vec sa eventuálne prišiel pozrieť popredný evolučný psychológ Nicholas Humphrey. Ten vyrazil do Turecka a išiel rodinu navštíviť. Rodina Ulasovcov má dokopy až 18 detí, pričom 6 z nich sa narodilo s anomáliou zvanou kvadrupedalizmus alebo chodenie po štyroch.
Rodina Ulas a jej nezvyčajná deformácia
„Nikdy som nečakal, ani v tej najneobyčajnejšej vedeckej fantázii, že sa moderné ľudské bytosti môžu vrátiť do akéhosi živočíšneho stavu,“ povedal Humphrey pre spoločnosť 60 Minutes Australia, ktorá o rodine Ulas v roku 2018 natočila dokumentárny film.
„Vec, ktorá nás odlišuje od zvyšku sveta zvierat, je skutočnosť, že sme druh, ktorý chodí po dvoch nohách a drží hlavu vysoko vo vzduchu,“ dodal. „Samozrejme, je tu aj jazyk a všetky ostatné druhy vecí, ale je to strašne dôležité pre náš pocit, že sa odlišujeme od ostatných v živočíšnej ríši. Títo ľudia prekračujú túto hranicu.“ Dokumentárna snímka popisuje rodinu Ulas ako chýbajúci článok medzi opicou a človekom a vyznačuje, že by z vedeckého hľadiska nemali existovať.
Podivuhodné na tomto prípade je aj to, že všetci súrodenci poznačení touto zvláštnou schopnosťou trpeli akousi formou mozgového poškodenia. Dnes sú nažive už len štyria z nich a v dokumente sa ukazuje, že aj títo preživší majú zmenšenú istú časť mozgu, prezývanú ako cerebellar vermis. Podľa Humphreyho však tento defekt nemôže spôsobovať ich štvornohé výkony. Mnohé deti s tým istým poškodením mozgu vedia chodiť normálne.
Humphrey sa taktiež zamyslel aj nad spojením rodiny Ulas s opicami. Primáty však chodia po svojich prstoch tak, že ich majú stvrdnuté. Deti z tejto tureckej rodiny však majú prsty dokonale funkčné, ako normálny človek. Všetky dievčatá z poznačenej skupiny súrodencov dokážu štrikovať, čo ho viedlo k vyjadreniu, že takto mohli chodiť naši predkovia.
Zvyšky predkov ľudstva
„Myslím si, že je možné, že to, čo vidíme v tejto rodine, je niečo, čo zodpovedá dobe, keď sme nechodili ako šimpanzy, ale bol to dôležitý krok medzi tým, že sme zliezli zo stromov a stali sa úplne dvojnohými,“ povedal Humphrey.
Taktiež sa však domnieva, že záľubu rodiny Ulas v štvornohom chodení podporilo aj to, že súrodenci neboli odmalička nútení chodiť po zadných. V izolovanej dedinke, kde rodina žije, sa nenachádzala žiadna lekáreň či zdravotnícke zariadenie, ktoré by im v ich dysfunkcii pomáhalo. Medzi rodinu však prišiel pripravený.
Dorazil k nim s nástrojom, ktorý má pomáhať postihnutým učiť sa chodiť. Súrodenci ho začali používať a naprieč pár hodinami sa začali učiť chodiť po zadných. „Deti, ktoré nikdy neurobili krok vzpriamene na dvoch nohách, použili tento nástroj na to, aby prechádzali miestnosťou s takým potešením v tvárach a pocitom úspechu,“ spomínal a dodal, že to bolo, akoby „náhle urobili prelom do sveta, do ktorého si ani nepredstavovali, že by mohli niekedy vstúpiť“.
