Zdriemnutie môže byť pre niekoho osviežujúce, no pre iných sa to mení na nepríjemnú skúsenosť. Mnohí opisujú bolesti hlavy, závraty či dokonca nevoľnosť – ako keby ich namiesto oddychu zasiahla choroba. To, čo má byť krátkym doplnením energie, sa tak často končí pocitom, že deň je stratený. Web The Guardian informoval o tom, že sa na tento jav troška bližšie pozreli lekári.
Za jednu z hlavných príčin spomenutých ťažkostí sa často pokladá takzvaná spánková zotrvačnosť. Lekári ňou označujú stav, keď človek prerušene vstane zo spánku ešte predtým, než dokončí celý spánkový cyklus. Typické sú závraty, dezorientácia, nevoľnosť či malátnosť, ktoré môžu trvať od niekoľkých minút až po celé hodiny. V extrémnych prípadoch sú takéto pocity tak výrazné, že zasahujú do bežného fungovania.
Dôvodom, prečo sú tieto ťažkosti po dennom zdriemnutí často horšie než po nočnom spánku, je aj takzvaný cirkadiánny rytmus. Naše telo prirodzene očakáva odpočinok v noci, nie uprostred dňa. Ranná ospalosť zvyčajne zmizne rýchlejšie, zatiaľ čo poobedňajšia sa dokáže ťahať dlhšie. Riziko zhoršených príznakov majú aj ľudia trpiaci nespavosťou či chronickým nedostatkom spánku.
Zdriemnutie ako zbraň proti telu
Ďalším častým vinníkom sú tráviace ťažkosti. Ak si človek ľahne krátko po jedle, kyselina zo žalúdka môže preniknúť do pažeráka a vyvolať pálenie záhy, bolesti na hrudi či nevoľnosť. Tento problém – známy ako reflux – sa dotýka až pätiny populácie. Najrizikovejšie sú ťažké, mastné alebo kyslé jedlá, ktoré zostávajú v žalúdku dlhšie.
Nepríjemné pocity po spánku môžu súvisieť aj s nízkou hladinou cukru v krvi, dehydratáciou alebo poruchami regulácie krvného tlaku. Menej častými príčinami sú závraty vyvolané zmenou polohy hlavy či neurologické problémy. V týchto prípadoch je namieste konzultácia s lekárom.
Čo s tým? Odborníci sa zhodujú, že najlepšou stratégiou je dĺžku spánku prispôsobiť telu. Krátke zdriemnutie do 20 minút je bezpečné – človek sa nestihne prepadnúť do hlbokého spánku, a preto sa zobudí sviežejší. Alternatívou je naplánovať si 90-minútový odpočinok, ktorý pokryje celý cyklus. Čokoľvek medzi tým väčšinou vedie k nepríjemnej spánkovej zotrvačnosti.
Pri problémoch s trávením sa odporúča vyhnúť sa ťažkým jedlám pred spaním a po jedle si dopriať aspoň tri až štyri hodiny predtým, než si ľahneme. Pomáha aj spánok vo zvýšenej polohe – podloženie hlavy a hrudníka vankúšmi zníži riziko refluxu.
Nočný spánok
Významnú úlohu však hrá aj nočný spánok. Ak telo dostáva pravidelne kvalitný a dostatočný odpočinok, potreba denného driemania sa znižuje. Veľmi dôležitý je spánkový režim – obmedzenie modrého svetla pred spaním, vytvorenie večernej rutiny a vhodná spánková hygiena.
Napokon, kľúčom je skúšať, čo funguje práve pre vás. Niekto si vystačí s 15-minútovým odpočinkom, iný potrebuje dlhší cyklus. Dôležitým sa teda stáva počúvať svoje telo a hľadať kompromis medzi únavou a rizikom nepríjemných príznakov. S pár úpravami v jedálničku, správnym načasovaním a lepším nočným spánkom sa aj z nechceného „spánkového maratónu“ môže stať zdravý rituál.
