Postava Alberta Einsteina môže byť právom považovaná za jednu z najslávnejších v dejinách ľudstva. Takmer každý na planéte počul niečo o jeho matematických vzorcoch a vedeckých teóriách, ale len málo ľudí dokáže skutočne vysvetliť, čo znamenajú.
Väčšina populácie tak považuje Einsteina za veľmi múdreho človeka – natoľko, že sa jeho meno stalo dokonca synonymom inteligencie. Narodil sa v nemeckom Ulme 14. marca 1879 a od jeho narodenia Einsteinova genialita išla ruka v ruke s jeho výstrednosťami. A verte či nie, tie boli takmer rovnako jedinečné ako jeho brilantná myseľ.
Stačí si možno prečítať niektoré podnadpisy nižšie, aby si zistil, že tento človek bol prototypom excentrického génia. Veľká časť jeho celoživotnej práce môže byť pre bežného človeka záhadou, no niektoré veci, ktoré Einstein robil vo svojom každodennom živote, sa zdajú divné asi každému laikovi.
Mal abnormálne veľkú hlavu a zvláštne tvarovaný mozog
Hlava Alberta Einsteina bola jedinečná už v momente, keď sa narodil. A nemala nič spoločné s inteligenciou. Pri narodení bol Einstein trochu zdeformovaný. Mal skrátka príliš veľkú hlavu v pomere k jeho telu a navyše mala abnormálny tvar.
Jeho matka bola znepokojená, ale mladý Albert z toho v priebehu niekoľkých týždňov vyrástol. Po jeho smrti pitva odhalila, že aj jeho mozog samotný bol abnormálne tvarovaný. Hoci bol Einsteinov mozog menší, ako je priemer, mal niektoré oblasti súvisiace s matematikou a uvažovaním až príliš veľké.
Jedol lúčne kobylky
Počas svojho života Albert Einstein odkryl širokej verejnosti niekoľko vlastných problémov s ovládaním samého seba. Bol to bezpochyby impulzívny človek a bol veľmi náchylný robiť unáhlené rozhodnutia. Napríklad Einstein bol známy tým, že robil niektoré veci len preto, aby vydesil svojich priateľov.
Medzi tieto praktiky, ktoré mali za úlohu desiť okolie, patrilo okrem iného aj to, že zbieral zo zeme lúčne kobylky a jedol ich. Dnes by sme to považovali za pokrokové stravovanie, ale v Albertovej dobe to znelo ako dôvod, pre ktorý ste pokojne mohli skončiť vo zvieracej kazajke.
Fajčil ohorky cigariet
Mnohé z Einsteinových výstredností sú podobné tým, aké sa od géniov očakávajú. Iné sú ale, naopak, takého druhu, aký sa očakáva od tuláka či bezdomovca. Zbieranie ohorkov cigariet na ulici a ich fajčenie rozhodne patrí do druhej kategórie. Tieto veci Albert Einstein skutočne robil.
Bol celoživotným fajčiarom a často hovoril o upokojujúcich účinkoch tabaku na ľudské telo. Po tom, čo lekári už staršieho vedca prinútili prestať fajčiť, uchýlil sa k fajčeniu ohorkov, kdekoľvek ich našiel, dokonca aj pred očami jeho vlastného vnuka, ktorý o niekoľko rokov neskôr rád médiám porozprával túto „vtipnú“ anekdotu z rodinného života s bláznivým vedcom.
Nenosil ponožky
Niečo, čo si Albert Einstein nosil so sebou celý život, bola vlastnosť nenosenia ponožiek. Z doposiaľ neznámeho dôvodu jednoducho nenávidel mať nohy pokryté látkou. Vždy, keď to bolo možné, Einstein sa ich noseniu vyhýbal a svoje spotené nohy radšej napchal do akejkoľvek inej dostupnej obuvi.
Toto správanie ale nebolo len kvôli pohodliu. Einstein veľmi dobre vedel, že tým, že ich nenosí, sa vyhýba spoločenskej norme. A o túto formu rebélie voči spoločenským normám zrejme Albert usiloval najviac. Veľmi rád sa chválil tým, že nenosil ponožky, napriek tomu, že pracoval v mnohých rešpektovaných a kultivovaných inštitúciách.
Do štyroch rokov nevedel rozprávať
Einstein vyslovil počas svojho života mnoho neuveriteľne múdrych viet a pôsobil vždy výrečným dojmom. Preto znie veľmi podivne skutočnosť, že mladý Albert začal rozprávať až vo veku štyroch rokov. Za normálnych okolností by bolo toto oneskorenie znakom niektorých vážnych vývojových nedostatkov.
Stále síce pôsobil veľmi inteligentne, ale v skutočnosti nedokázal utvoriť slová a vety, všetko sa zmenilo nástupom do školy. Tento bizarný jav, ktorý je zriedkavý, ale občas sa vyskytuje u vysoko inteligentných detí, bol na jeho počesť nazvaný Einsteinovým syndrómom.
Rád plakal a hral na husliach pri pozorovaní vtákov
Hovorí sa, že nebyť kariéry najmúdrejšieho muža planéty, Einstein by mohol byť veľmi schopným koncertným huslistom. Na tento nástroj začal hrať už ako päťročný a od začiatku mu to išlo vynikajúco. Zachoval si celoživotnú náklonnosť k husliam a zahral si na nich vždy, keď to bolo možné. Neskôr v živote bolo jednou z jeho obľúbených činností chodenie a hranie na husle pri pozorovaní vtákov. Spojenie krásy hudby a prírody ho často dojalo k slzám.
Japonsko navštívil ako megacelebrita
Po získaní medzinárodnej chvály za svoju prácu sa Einstein stal tak trochu celosvetovou celebritou. Cestoval po celom svete, stretol sa so svetovými lídrami a ďalšími slávnymi ľuďmi. Samozrejme, všetci chceli rozhovor s najbystrejším mozgom na planéte.
Jedna taká cesta ho zaviedla aj do Japonska, kde sa osobne stretol s cisárom. Pre cudzinca a navyše civilistu to bola vzácna pocta. Zaobchádzali s ním trochu ako s kapelou The Beatles, keď prišli do Ameriky.
Aj v tomto prípade tu boli hordy kričiacich ľudí, ktorí sa snažili zahliadnuť známeho génia. Je iróniou, že roky jeho výskumu pripravili pôdu pre jadrové zbrane, ktoré, ako iste vieme, položili Japonsko na kolená.
Kamarát s Charliem Chaplinom
Medzi Albertom Einsteinom a Charliem Chaplinom existovalo skutočne úprimné priateľstvo. Jeden bol brilantný vedec, ktorý utiekol z Nemecka, aby unikol Hitlerovi, zatiaľ čo ten druhý bol pomerne tichý herec, ktorý sa diktátorovi na diaľku vysmieval.
Keď sa Einstein presťahoval do Ameriky, títo dvaja sa stali dobrými priateľmi. Chaplin údajne raz povedal Einsteinovi: „Oboch nás povzbudzujú. Teba preto, lebo ti nikto nerozumie, a mňa preto, lebo mi rozumejú všetci.“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
