Ktoré prelomové objavy zmenili svet vďaka starovekým Grékom?
Pri zmienke o antickom Grécku si mnohí vybavia filozofiu, ktorá sa často prelínala s vedou. Len málo ľudí si uvedomuje, že práve Gréci začali uplatňovať vedecký prístup v lekárstve. V období, keď väčšina pripisovala choroby hnevu bohov, Hippokrates z Kósu okolo roku 450 pred n. l. začal systematicky experimentovať.
Snažil sa ukázať, že príznaky ochorení predstavujú prirodzenú reakciu tela na vonkajšie aj vnútorné vplyvy. Jeho výpočet ľudského tepu zodpovedal takmer presne hodnotám, ktoré poznáme dnes, a preto ho história vníma ako otca západnej medicíny. Významné objavy sa však rodili aj mimo medicíny. Demokritos tvrdil, že všetka hmota pozostáva z nedeliteľných atómov, medzi ktorými existuje prázdny priestor.
Aristarchos zo Samu zase prišiel s myšlienkou heliocentrického systému. Keď zistil, že Slnko prevyšuje Zem svojou veľkosťou, pochopil, že planéta obieha okolo neho a nie opačne. Polyhistor Eratosthenes, pôsobiaci ako správca Alexandrijskej knižnice, dokázal mimoriadne presne určiť obvod Zeme. Jeho výsledok približne 40 000 kilometrov sa od dnešných meraní líši len o niekoľko stoviek kilometrov.
Muž či žena? Toto telo sa starovekým sochárom tvarovalo najlepšie
Grécka civilizácia vytvorila pevné základy klasického umenia, pričom sochárstvo patrilo medzi jeho najvýraznejšie podoby. Antickí tvorcovia sa preslávili zručnosťou aj citom pre detail, aj keď v neskorších obdobiach sa na ich majstrovstvo miestami zabúdalo. Mnohé diela zachytávali podoby gréckych bohov, ktorých počet sa síce menil, no nikdy nepresiahol dvanásť.
Zobrazovali sa ako ľudia sídliaci na Olympe, s výnimkou Hádesa, vládcu podsvetia. Mali nesmrteľnosť aj nadľudské schopnosti, no rovnako čelili slabostiam či nečestným protivníkom. Najvyššie miesto zastával Zeus. Medzi významnými umelcami vynikal Praxiteles, obdivovaný pre jemné a ladné zobrazenie tela bohyne Afrodity.
Ženské postavy tvaroval so širšími bokmi a ramenami, pričom zachytával plynulosť ich pohybu. Napriek tomu mohli pred sochármi stáť ako modely výhradne muži, pretože ženy považovali za podradné a určené najmä pre manželstvo a starostlivosť o rodinu. Dedičstvo gréckeho sochárstva pretrváva dodnes a stále ovplyvňuje umelcov na celom svete.
Klasické umenie, ktorého súčasťou sa stalo, ostáva dodnes jedným z pilierov estetiky a kultúrnej identity ľudstva.
Na aké staršie vzory nadviazali stavitelia starovekého Grécka?
Staroveké Grécko sa preslávilo ako kolíska demokracie, poznania, umenia aj estetiky, no jeho tvorcovia čerpali inšpiráciu z dávnej minulosti. Najvýraznejší vplyv mala minojská civilizácia so svojou pozoruhodnou kultúrou. Minojci obývali Krétu, čo sa jasne prejavilo aj v gréckej architektúre.
Jedným z jej pozostatkov je palác v Knossose, považovaný za centrum politickej aj civilnej moci. Tento rozľahlý komplex s viac než tisíckou miestností mal dokonca zavedený kanalizačný systém. Aj keď minojská civilizácia postupne zanikla, časť jej obyvateľov si zachovala priazeň ku Grékom. Grécka architektúra sa následne sústredila na výstavbu palácov, chrámov a posvätných areálov.
Najznámejším symbolom tohto obdobia zostáva aténsky Parthenón zachovaný až do dnešných čias. Jeho výstavba z bieleho mramoru trvala jedenásť rokov a chrám slúžil ako miesto uctievania bohyne Atény. Medzi veľké novinky patrilo použitie stĺpov a otvorených priestorov, ktoré sa stali základným znakom klasického gréckeho staviteľstva.
