S označením psychopat či psychopatia sa stretávame často. Niekedy tieto slová slúžia ako nadávky a sú nimi titulovaní ľudia, ktorí sa niečím vymykajú, prípadne pútajú pozornosť excentrickým správaním. V týchto prípadoch ale nejde o presné označenie. V lekárskej praxi sa totiž so slovom psychopatia narába inak. Faktom tiež je, že klasická predstava psychopata ako násilníka a sadistu nemusí nutne zodpovedať pravde. Týmito vlastnosťami disponujú skôr sociopati.

Aký je medzi nimi rozdiel? Na to sa pozrieme v tomto článku. Preklepneme si aj niektoré klasické predstavy psychopatov, ktoré nám ukazujú napríklad hollywoodske filmy.

Sociopati a násilie

V minulých rokoch sa ako psychopati označovali ľudia s poruchou osobnosti. Neskôr sa ale od tohto označenia upustilo, keďže slovo psychopatia začalo mať negatívne konotácie. Faktom je, že drvivá väčšina ľudí s poruchami osobnosti nemá žiadne sklony k násiliu či manipulácii (na rozdiel od skutočných psychopatov).

Tu ale existuje jedna výnimka, a to antisociálna porucha osobnosti. Ľudia s touto poruchou najpresnejšie zodpovedajú psychopatom tak, ako si ich mnoho ľudí predstavuje. Pre pacientov s antisociálnou poruchou (nazývaných aj sociopati) je charakteristické opovrhovanie zákonmi a pravidlami, nerešpektovanie autorít, nenávisť voči ľuďom či istej skupine ľudí, impulzívnosť, nulová schopnosť empatie či prežívania emócií, sklony k násiliu, sadizmu a týraniu (zvierat aj ľudí).

Antisociálna porucha je častá pri masových a sériových vrahoch

Antisociálnou poruchou osobnosti trpelo či trpí mnoho najhorších sériových a masových vrahov, napríklad Ted Bundy, Aileen Wuornos či Anders Behring Breivik. Často sa táto porucha objavuje v kombinácii s ďalšími osobnostnými poruchami (napríklad narcistickou poruchou osobnosti či schizoidnou poruchou osobnosti).

Tak ako aj pri ostatných poruchách osobnosti, aj na vzniku antisociálnej poruchy sa podieľa viacero faktorov. Sú tu aj genetické predispozície, ale tie samé osebe nestačia. V drvivej väčšine prípadov hrá veľkú rolu prostredie a rodinné zázemie, v ktorom človek vyrastá. Osobnosť každého človeka sa totiž najvýraznejšie formuje práve v detstve a mladosti.

Zaujímavosťou je, že prakticky všetci sérioví vrahovia mali nešťastné detstvo, boli svedkami či obeťami násilia alebo sexuálneho zneužívania. Jedným z prvých varovných signálov, že niečo nie je v poriadku, je týranie zvierat v detstve. Medzi ďalšie signály patrí zakladanie požiarov či nočné pomočovanie.

Neskôr sa k týmto faktorom zvykne pridružiť aj závislosť od alkoholu či drog. Z hľadiska nebezpečnosti sú jednoznačne najhorší sociopati. U nich je veľký predpoklad, že sa budú dopúšťať ťažkých trestných činov. Odhaliť ich je ale veľmi ťažké a diagnostikovaní sú väčšinou až po tom, čo sa ich podarí polícii vypátrať. Škody sú však vtedy už napáchané.

Psychopatia a moc

Hoci by sa to na prvý pohľad nemuselo zdať, sociopatia a psychopatia sú rôzne poruchy. Majú síce niektoré spoločné znaky a často sa zamieňajú, ale napriek tomu nejde o totožné pojmy. Pri sociopatoch je prakticky isté, že sa skôr či neskôr dostanú do problémov so zákonom, že sa nebudú štítiť ani tých najhorších zločinov. Pri psychopatoch to ale ani zďaleka nemusí byť pravidlom.

Charakteristickými znakmi týchto ľudí je tiež veľmi malá schopnosť empatie, chladnokrvnosť a necitlivosť. S druhými často zaobchádzajú hrubo, hoci sa nemusia uchyľovať k fyzickému násiliu. Sú obratní manipulátori, klamári a ostatných využívajú len pre svoje vlastné ciele. Disponujú istým osobným šarmom, prehnaným sebavedomím, nezodpovednosťou a často aj promiskuitou.

To ale vôbec nemusí značiť, že sa z nich stanú sociopati. Naopak, veľa psychopatov pôsobí vo vysokých manažérskych funkciách, vedúcich postoch či vo vrcholovej politike. Práve ich emocionálna chladnosť im dovoľuje sa v týchto vodách pohybovať a dosahovať nemalé úspechy.

Neprežívajú strach ani úzkosti, vrhajú sa do rizika, ale dokážu sa tiež ovládať a v kombinácii so svojou vysokou inteligenciou často dokážu dosiahnuť, čo chcú. Orientujú sa hlavne na materiálno a to, po čom túžia, je hlavne moc. Aj oni sa ale môžu dopustiť trestných činov. Častejšie tu však hovoríme o korupcii, ekonomickej trestnej činnosti či o krádežiach.

Nerealistickí sociopati vo filmoch

Ako sa tento obraz zhoduje so známymi zloduchmi strieborného plátna? Ich porovnanie nie je úplne jednoduché, pretože každý film zobrazuje psychopatických/sociopatických záporákov inak. Niektoré sú v tomto stvárnení hodnovernejšie, iné vôbec.

Tak napríklad taký Hannibal Lecter (Anthony Hopkins) z kultového trileru Mlčanie jahniat. Ide o jedného z najznámejších zloduchov filmovej histórie, ale z hľadiska psychológie nie je vôbec hodnoverný. Zrejme by sme ho mohli označiť ako sociopata.

Ale kombinácia sériový kanibalský vrah a vzdelaný psychiater a intelektuál milujúci operu a umenie je naozaj skôr z ríše sci-fi. Sociopati sú síce nezriedka inteligentní, ale iné ich vlastnosti im zabraňujú dosahovať úspechy v kariére či bežnom živote.

Profesionálni psychiatri tiež z podobného dôvodu kritizovali aj postavu Patricka Batemana (Christian Bale) z hororového trileru Americké psycho či Normana Batesa (Anthony Perkins) z hororu Psycho. Tieto postavy podľa nich nezapadajú do schémy realistických sociopatov. V prípade Batemana ide o úspešného finančníka, ktorý je bohatý a má všetko, na čo si zmyslí. Ako sme ale napísali vyššie, sociopatom ich porucha zabraňuje vo výraznejšom kariérnom úspechu. Bates je zase skôr psychotik než čistokrvný sociopat.

Realistickejšie poňatie

Máme tu ale aj filmy, ktoré zobrazujú sociopatov realistickejšie. V tomto ohľade je jednou z najlepšie napísaných postáv vrah Anton Chigurh (Javier Bardem) z oscarovky Táto krajina nie je pre starých. V rozsiahlej analýze, kde psychiatri skúmali 400 fiktívnych postáv, sa Chigurh dostal na suverénne prvé miesto. Podľa expertov je totiž ukážkovým sociopatom. Nemá žiadne výčitky, emócie, je chladný, inteligentný a ľudí zabíja bez mihnutia oka.

Z psychiatrického hľadiska je dobre spracovaný aj Henry (Michael Rooker) z trileru Henry: Portrét masového vraha. Do veľkej miery je to iste dané aj tým, že tvorcovia vychádzali zo života a vrážd skutočného sériového vraha Henryho Lee Lucasa.

Ako sociopat je niektorými postavami označený aj Gregory House (Hugh Laurie) z kultového seriálu Dr. House. V tomto prípade to ale nie je presné. Pokiaľ House spadá do podobného spektra, tak by sme skôr mohli hovoriť o psychopatovi, ale aj toto označenie kríva. House totiž rozhodne je schopný emócií a empatie, hoci to často skrýva.

Našli by sme ale aj snímky, ktoré sa nezameriavajú na sociopatov, ale psychopatov. V tomto prípade sa veľa chvály dostalo dráme Wall Street, respektíve hlavnému záporákovi Gordonovi Gekkovi (Michael Douglas). Profesionálni psychiatri ho považujú za vôbec najrealistickejšieho psychopata filmového plátna. Je predstaviteľ chladnokrvného, korporátneho psychopata, ktorý je schopný manipulátor, cynik a neprejavuje ani najmenšie známky empatie. Práve vďaka tomu je však úspešný.