S označením psychopat či psychopatia sa stretávame často. Niekedy tieto slová slúžia ako nadávky a sú nimi titulovaní ľudia, ktorí sa niečím vymykajú, prípadne pútajú pozornosť excentrickým správaním. V týchto prípadoch ale nejde o presné označenie. V lekárskej praxi sa totiž so slovom psychopatia narába inak. Faktom tiež je, že klasická predstava psychopata ako násilníka a sadistu nemusí nutne zodpovedať pravde. Týmito vlastnosťami disponujú skôr sociopati.
Aký je medzi nimi rozdiel? Na to sa pozrieme v tomto článku. Preklepneme si aj niektoré klasické predstavy psychopatov, ktoré nám ukazujú napríklad hollywoodske filmy.
Sociopati a násilie
V minulých rokoch sa ako psychopati označovali ľudia s poruchou osobnosti. Neskôr sa ale od tohto označenia upustilo, keďže slovo psychopatia začalo mať negatívne konotácie. Faktom je, že drvivá väčšina ľudí s poruchami osobnosti nemá žiadne sklony k násiliu či manipulácii (na rozdiel od skutočných psychopatov).
Tu ale existuje jedna výnimka, a to antisociálna porucha osobnosti. Ľudia s touto poruchou najpresnejšie zodpovedajú psychopatom tak, ako si ich mnoho ľudí predstavuje. Pre pacientov s antisociálnou poruchou (nazývaných aj sociopati) je charakteristické opovrhovanie zákonmi a pravidlami, nerešpektovanie autorít, nenávisť voči ľuďom či istej skupine ľudí, impulzívnosť, nulová schopnosť empatie či prežívania emócií, sklony k násiliu, sadizmu a týraniu (zvierat aj ľudí).
Antisociálna porucha je častá pri masových a sériových vrahoch
Antisociálnou poruchou osobnosti trpelo či trpí mnoho najhorších sériových a masových vrahov, napríklad Ted Bundy, Aileen Wuornos či Anders Behring Breivik. Často sa táto porucha objavuje v kombinácii s ďalšími osobnostnými poruchami (napríklad narcistickou poruchou osobnosti či schizoidnou poruchou osobnosti).
Tak ako aj pri ostatných poruchách osobnosti, aj na vzniku antisociálnej poruchy sa podieľa viacero faktorov. Sú tu aj genetické predispozície, ale tie samé osebe nestačia. V drvivej väčšine prípadov hrá veľkú rolu prostredie a rodinné zázemie, v ktorom človek vyrastá. Osobnosť každého človeka sa totiž najvýraznejšie formuje práve v detstve a mladosti.
Zaujímavosťou je, že prakticky všetci sérioví vrahovia mali nešťastné detstvo, boli svedkami či obeťami násilia alebo sexuálneho zneužívania. Jedným z prvých varovných signálov, že niečo nie je v poriadku, je týranie zvierat v detstve. Medzi ďalšie signály patrí zakladanie požiarov či nočné pomočovanie.
Neskôr sa k týmto faktorom zvykne pridružiť aj závislosť od alkoholu či drog. Z hľadiska nebezpečnosti sú jednoznačne najhorší sociopati. U nich je veľký predpoklad, že sa budú dopúšťať ťažkých trestných činov. Odhaliť ich je ale veľmi ťažké a diagnostikovaní sú väčšinou až po tom, čo sa ich podarí polícii vypátrať. Škody sú však vtedy už napáchané.
Psychopatia a moc
Hoci by sa to na prvý pohľad nemuselo zdať, sociopatia a psychopatia sú rôzne poruchy. Majú síce niektoré spoločné znaky a často sa zamieňajú, ale napriek tomu nejde o totožné pojmy. Pri sociopatoch je prakticky isté, že sa skôr či neskôr dostanú do problémov so zákonom, že sa nebudú štítiť ani tých najhorších zločinov. Pri psychopatoch to ale ani zďaleka nemusí byť pravidlom.
Charakteristickými znakmi týchto ľudí je tiež veľmi malá schopnosť empatie, chladnokrvnosť a necitlivosť. S druhými často zaobchádzajú hrubo, hoci sa nemusia uchyľovať k fyzickému násiliu. Sú obratní manipulátori, klamári a ostatných využívajú len pre svoje vlastné ciele. Disponujú istým osobným šarmom, prehnaným sebavedomím, nezodpovednosťou a často aj promiskuitou.
To ale vôbec nemusí značiť, že sa z nich stanú sociopati. Naopak, veľa psychopatov pôsobí vo vysokých manažérskych funkciách, vedúcich postoch či vo vrcholovej politike. Práve ich emocionálna chladnosť im dovoľuje sa v týchto vodách pohybovať a dosahovať nemalé úspechy.
Neprežívajú strach ani úzkosti, vrhajú sa do rizika, ale dokážu sa tiež ovládať a v kombinácii so svojou vysokou inteligenciou často dokážu dosiahnuť, čo chcú. Orientujú sa hlavne na materiálno a to, po čom túžia, je hlavne moc. Aj oni sa ale môžu dopustiť trestných činov. Častejšie tu však hovoríme o korupcii, ekonomickej trestnej činnosti či o krádežiach.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
