Sú tvoje sny farebné alebo čiernobiele? Najnovšie vedecké poznatky ukazujú, že na naše snívanie majú vplyv rôzne faktory. Okrem iného aj sledovanie televízie či hranie videohier. Ako uvádza aj portály Živé a The Conversation, štúdie tvrdia, že 70 až 80 % ľudí sníva farebne a len menšina čiernobielo. Možno ťa ale prekvapí, že to tak rozhodne nebolo vždy.
Pravdaže, daný odhad 70 až 80 % nemusí byť presný, pretože tvoje sny nikto iný vidieť nemôže. Vedci sa tak spoliehajú na tvrdenia ľudí, ktoré môžu byť predsa len skreslené. Zdá sa však, že väčšina ľudí má naozaj skôr farebné sny. Ako odborníci uviedli, vplyv na to majú aj technológie, s ktorými sa denno-denne stretávame. Snívanie ovplyvňuje sledovanie televízie, ale aj hier a fotografií.
V minulosti sa pritom predpokladalo, že väčšina ľudí sníva čiernobielo a minoritou boli práve farebné sny. Vysvetlenie je pomerne jednoduché. Pokiaľ sa ľudia v detstve či mladosti stretávali s fotografiami, filmami a televíznymi reláciami, ktoré boli čiernobiele, bola veľká šanca, že práve také budú aj ich sny. Pokiaľ niekto odmalička vyrastal s farebnými médiami, zrejme bude farebne aj snívať.
Sny nepracujú len s obrazom, ale aj zvukmi, čuchom, chuťou či hmatom. Aj vďaka tomu môžu nezriedka pôsobiť veľmi intenzívne a realisticky. Pozoruhodné ale je, že snívajú aj nevidiaci ľudia. Pokiaľ zrak stratili po piatom či šiestom roku života, stále môžu byť ich sny veľmi vizuálne. Ak sa však niekto ako nevidiaci narodí alebo stratí zrak pred piatym rokom života, jeho sny budú bez obrazov. Budú však obsahovať silnejšie informácie z ostatných zmyslov (zvuk, čuch, chuť či hmat).
Majú sny nejaký význam?
Sny ako také ľudí fascinujú už od úsvitu ľudstva. V dávnych dobách sa im zvykli prisudzovať magické vlastnosti, niektorí verili, že môžu predpovedať budúcnosť. Snívanie mimoriadne zaujímalo aj zakladateľa psychoanalýzy Sigmunda Freuda, ktorý jeho skúmaniu venoval veľa času. Zastával názor, že sny majú hlbší význam, ktorý je však na prvý pohľad pred snívajúcim človekom skrytý.
Dnes sa snami zaoberajú aj vedci, ktorí s Freudom v tejto otázke nesúhlasia. Podľa nich nemajú sny žiadny skrytý zmysel. Prostredníctvom snov sa náš mozog proste vyrovnáva s rôznymi podnetmi, spomienkami a informáciami, ktoré prijímame v bdelom stave. Snívajúcich dobrovoľníkov vedci často monitorujú v laboratóriách za pomoci EEG.
Počas fázy REM (Rapid Eye Movement) podľa nich dochádza k bodu, keď človek sníva najintenzívnejšie. Ľudia v priemere snívajú dve hodiny počas spánku, pričom im hlavou prebehne hneď niekoľko snov. Každý z nich trvá 5 až 20 minút. Väčšina ľudí si však po prebudení pamätá len jeden z týchto snov, niektorí ľudia si zase nepamätajú vôbec žiadny.
Ostáva pravdou, že aj pokiaľ si svoje sny pamätáš, tak drvivá väčšina z nich skončí v zabudnutí. Dôvodom je časť mozgu s názvom hipokampus, ktorá má na starosti vytváranie dlhodobých spomienok. Počas hlbokého spánku je táto oblasť takmer neaktívna, teda sa ti tvoje sny neukladajú do dlhodobej pamäte.
